Kto je to verite? poslednej in?tancie?

26. augusta 2019

Kto je to verite? poslednej in?tancie?

Verite? poslednej in?tancie je ktoko?vek, na koho sa obrátite, ke? naliehavo potrebujete peniaze a v?etky ostatné mo?nosti ste u? vy?erpali. Banky sa zvy?ajne na verite?a poslednej in?tancie obracajú vtedy, ke? nedoká?u získa? prostriedky potrebné na financovanie be?nej prevádzky. M??e sa to sta? napríklad v ?ase finan?nych turbulencií, ke? si banky navzájom ned?verujú nato?ko, aby si po?i?iavali peniaze, a ve?a ?udí si zrazu chce vybra? peniaze zo svojich ú?tov.

Za takych situácií plnia úlohu verite?a poslednej in?tancie centrálne banky. Centrálne banky túto funkciu zastupujú tradi?ne, preto?e nesú prvoradú zodpovednos? za zabezpe?ovanie plynulého fungovania finan?nych trhov a stabilitu finan?ného systému. ?udí a podniky tymto sp?sobom pomáhajú chráni? pred prípadnymi následkami ?a?kostí bánk.

Kto je verite?om poslednej in?tancie v eurozóne?

V eurozóne plní úlohu verite?a poslednej in?tancie ECB spolu s 19 národnymi centrálnymi bankami.

Aká je pritom úloha národnych centrálnych bánk?

Národné centrálne banky krajín eurozóny sú poslednym úto?iskom pre banky, ktoré potrebné finan?né prostriedky nedoká?u získa? inak. Táto záchranná sie? sa ozna?uje ako núdzová likvidita (emergency liquidity assistance – ELA). V rámci eurozóny úvery ELA poskytuje národná centrálna banka krajiny, v ktorej má postihnutá banka sídlo. Táto národná centrálna banka zároveň nesie v?etky potenciálne súvisiace náklady a riziká.

Akú úlohu zohráva ECB?

Kym za poskytovanie úverov ELA sú zodpovedné národné centrálne banky, ECB ich aktivity v úlohe verite?a poslednej in?tancie kontroluje a monitoruje. Rada guvernérov ECB m??e poskytnutie núdzovej likvidity obmedzi? alebo proti nemu namieta?, ak sa na tom dohodnú dve tretiny jej ?lenov. Mo?nos? namieta? v?ak majú len vtedy, ak by poskytnutie núdzovej likvidity pod?a ich názoru bolo v rozpore s menovou politikou ECB alebo cie?mi a úlohami Eurosystému.

Znamená to teda, ?e banky, ktoré sa dostanú do finan?nych ?a?kostí, budú v?dy zachránené za ka?dych okolností?

Nie, takto to nefunguje. Banke získanie núdzovej likvidity od príslu?nej národnej centrálnej banky ni? negarantuje. Poskytnutie núdzovej likvidity sa riadi prísnymi pravidlami a je podmienené splnením konkrétnych podmienok.

Núdzová likvidita nie je pre ka?dého

Núdzová likvidita je len pre solventné banky

Banky m??u núdzovú likviditu získa?, ak sú nelikvidné, musia v?ak by? platobne schopné. Nelikvidnos? znamená momentálne ?a?kosti bánk s vyplácaním záv?zkov vo?i v?etkym vkladate?om. Platobná schopnos? znamená, ?e dlhodobo tieto záv?zky plni? doká?u. Banka sa m??e sta? nelikvidnou a zároveň zosta? platobne schopnou, preto?e jej zdroje m??u by? viazané v dlhodobej?ích úveroch, ktoré poskytla svojim klientom.

Núdzová likvidita je len do?asná

Núdzová likvidita je len do?asná

Ako nazna?uje samotny názov, núdzová likvidita sa poskytuje len v núdzovych prípadoch a len za nepredvídanych okolností. Po normalizácii situácie sa poskytovanie núdzovej likvidity kon?í a úvery je potrebné splati?.

Núdzová likvidita nie je zadarmo

Núdzová likvidita nie je zadarmo

Národné centrálne banky v prípade úverov ELA akceptujú kolaterál ni??ej kvality ne? pri nenúdzovom financovaní. Vzh?adom na vy??iu rizikovos? centrálne banky na poskytnuty kolaterál uplatňujú zrá?ky z ocenenia a ú?tujú bankám vy??í úrok.

Centrálne banky si uvedomujú, ?e banky m??u ma? tendenciu podstupova? rozsiahlej?ie alebo vy??ie riziká, ke? majú istotu, ?e ich v prípade neschopnosti spláca? vlastné dlhy niekto zachráni. Toto správanie sa tie? ozna?uje ako morálny hazard. Konzistentné uplatňovanie uvedenych zásad vzniku morálneho hazardu pomáha predchádza?.

Pre?o je existencia verite?a poslednej in?tancie pre banky nato?ko d?le?itá?

Ak je banka platobne schopná, no krátkodobo nedoká?e plni? po?iadavky svojich klientov a verite?ov, klienti sa m??u za?a? obáva? o bezpe?nos? svojich peňazí, ?o m??e vies? k hromadnému vyberaniu vkladov. Banka by v d?sledku toho mohla skrachova?, pri?om následky takejto udalosti m??u by? ?alekosiahle.

  • ?udia by mohli prís? o prácu. Pri bankrote banky dochádza k náhlemu zastaveniu úverovania podnikov. M??e sa sta?, ?e podniky tak nedoká?u vypláca? mzdy ?i nakupova? potrebné suroviny a m??u sa dosta? do existen?nych ?a?kostí.
  • Nepriaznivé ú?inky by sa mohli ?íri?. Vzh?adom na vzájomnú prepojenos? bánk sa problémy jednej banky m??u prená?a? na iné banky. V priebehu ve?mi krátkeho ?asu by tak krízou konkrétnej banky neboli pozna?ení len jej klienti, ale aj klienti mnohych ?al?ích bánk. Následky na podniky, pracovné miesta a sporite?ov by sa mohli stupňova? a nakoniec pozna?i? celú ekonomiku. V takom prípade sa vzniknuty deficit ve?mi ?asto financuje z peňazí daňovych poplatníkov.

Stru?ne povedané, centrálna banka v úlohe verite?a poslednej in?tancie doká?e ?u?om i podnikom u?etri? cely rad ?a?kostí.

?o ak sa ale do finan?nych ?a?kostí dostane vláda, a nie banka? Poskytujú centrálne banky núdzovú likviditu aj vládam?

Nie, neposkytujú a v rámci eurozóny je to protizákonné. Ak by vlády mohli ?iada? o financovanie centrálne banky, naru?ilo by to schopnos? centrálnych bánk udr?iava? stabilné ceny a ich nezávislos?. Práve preto Zmluva o fungovaní Európskej únie ECB a národnym centrálnym bankám financovanie vlád zakazuje.

北京pk赛车10官网