ECB logo
Menu

1 Správa o ?innosti

1.1 ú?el správy o ?innosti ECB

Správa o ?innosti[1] je neoddelite?nou sú?as?ou ro?nej ú?tovnej závierky ECB a jej cie?om je priblí?i? ?itate?om ?ir?ie súvislosti tykajúce sa finan?nych vykazov.[2] Vzh?adom na to, ?e ?innosti a operácie ECB sa uskuto?ňujú v záujme plnenia cie?ov jej menovej politiky, finan?nú situáciu ECB a vysledok jej finan?ného hospodárenia je potrebné vníma? s prihliadnutím na realizované menovopolitické opatrenia.

Správa o ?innosti na tento ú?el predstavuje hlavné ?innosti a operácie ECB a opisuje ich vplyv na jej finan?né vykazy. Okrem toho analyzuje hlavné zmeny v súvahe a vykaze ziskov a strát po?as roka a obsahuje informácie o finan?nych zdrojoch ECB. V neposlednom rade opisuje rizikové prostredie, v ktorom ECB p?sobí, a informuje o finan?nych a opera?nych rizikách, ktorym je ECB vystavená, a o pravidlách riadenia rizík pou?ívanych na ich zmiernenie.


1.2 ?innos?

ECB je sú?as?ou Eurosystému, ktorého hlavnym cie?om je udr?iava? cenovú stabilitu. Medzi hlavné úlohy ECB stanovené v ?tatúte ESCB[3] patrí vykon menovej politiky eurozóny, realizácia devízovych operácií, správa oficiálnych devízovych rezerv krajín eurozóny a podpora plynulého fungovania platobnych systémov.

ECB tie? zodpovedá za ú?inné a konzistentné fungovanie jednotného mechanizmu doh?adu (Single Supervisory Mechanism – SSM), s cie?om vykonáva? intruzívny a ú?inny bankovy doh?ad, ktory prispieva k bezpe?nosti a riadnemu fungovaniu bankového systému a k stabilite finan?ného systému.

Operácie menovej politiky Eurosystému sa zaznamenávajú vo finan?nych vykazoch ECB a národnych centrálnych bánk (NCB) krajín eurozóny, v súlade so zásadou decentralizovanej realizácie menovej politiky Eurosystému. Tabu?ka 1 uvádza preh?ad hlavnych operácií a funkcií, ktoré ECB vykonáva v rámci plnenia svojho mandátu, a ich vplyvu na jej finan?né vykazy.

Tabu?ka 1

Hlavné ?innosti ECB a ich vplyv na jej finan?né vykazy

1) ?al?ie informácie o po?i?iavaní cennych papierov sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
2) ?al?ie informácie o systéme TARGET2 sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.


1.3 Finan?ny vyvoj

1.3.1 Súvaha

V d?sledku nákupu cennych papierov v rámci programu nákupu cennych papierov (asset purchase programme – APP)[4] súvaha ECB v období rokov 2015 a? 2018 vyrazne expandovala.

V roku 2019 sa celkové aktíva ECB zvy?ili o 10,0 mld. € na 457,1 mld. €. Tento nárast bol predov?etkym d?sledkom i) zvy?enia trhovej hodnoty devízovych rezerv ECB vzh?adom na nárast ceny zlata a zhodnocovanie amerického dolára a japonského jenu vo?i euru v priebehu roka a ii) zvy?enia hodnoty eurovych bankoviek v obehu.[5]

Graf 1

Hlavné zlo?ky súvahy ECB

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.

Cenné papiere v eurách dr?ané na ú?ely menovej politiky ku koncu roka 2019 predstavovali 55 % celkovych aktív ECB. Pod touto súvahovou polo?kou ECB vedie cenné papiere nadobudnuté v rámci programu pre trhy s cennymi papiermi (Securities Markets Programme – SMP), troch programov nákupu krytych dlhopisov (CBPP1, CBPP2, CBPP3) a programov ABSPP a PSPP. Po?as roka 2019 ECB v plnej vy?ke reinvestovala istinu zo splatenych cennych papierov v jej portfóliách APP. ECB navy?e od 1. novembra 2019 na základe rozhodnutia Rady guvernérov z 12. septembra 2019 o celkovych mesa?nych nákupoch Eurosystému[6] za vopred stanovenych kritérií akceptovate?nosti op?? na?tartovala nákup cennych papierov v rámci programu APP.

Ku koncu roka 2019 sa objem portfólia cennych papierov v dr?be ECB na ú?ely menovej politiky zní?il o 1,3 mld. € na 250,4 mld. € (graf 2), najm? v d?sledku splácania cennych papierov nadobudnutych v rámci programov SMP, CBPP1 a CBPP2. Objem tychto aktív celkovo klesol o 2,2 mld. €. Prí?inou poklesu objemu portfólia PSPP o 0,1 mld. € bol predov?etkym ?isty vplyv amortizácie prémií a diskontov[7] cennych papierov v portfóliu, ktory prevá?il ?isté nákupy uskuto?nené po?as poslednych dvoch mesiacov roka 2019.

Graf 2

Cenné papiere dr?ané na ú?ely menovej politiky

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.

V roku 2019 celková eurová hodnota devízovych rezerv ECB, ktoré pozostávajú zo zlata, zvlá?tnych práv ?erpania, americkych dolárov, japonskych jenov a ?ínskych jüanov, vzrástla o 6,2 mld. € na 75,8 mld. €.

Eurová hodnota zlata a poh?adávok v zlate v dr?be ECB sa v roku 2019 v d?sledku nárastu trhovej ceny zlata v eurách zvy?ila o 3,8 mld. € na 22,0 mld. € (graf 3), pri?om objem rezerv rydzeho zlata v unciach sa nezmenil. Toto zvy?enie zároveň viedlo k identickému nárastu ú?tov precenenia ECB (?as? 1.3.2 ?Finan?né zdroje“).

Graf 3

Zlaté rezervy a ceny zlata

(?avá os: mld. EUR; pravá os: unca rydzeho zlata v eurách)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Polo?ka ?ú?ty precenenia zlata“ nezah?ňa príspevky centrálnych bánk ?lenskych ?tátov, ktoré vstúpili do eurozóny po 1. januári 1999, k akumulovanym ú?tom precenenia zlata ECB ku dňu pred ich vstupom do Eurosystému.

?isty objem devízovych rezerv ECB[8] v americkych dolároch, japonskych jenoch a ?ínskych jüanoch vyjadreny v eurách sa v d?sledku reinvestícií vynosov získanych z tychto prostriedkov v priebehu roka a znehodnotenia eura vo?i americkému doláru a japonskému jenu zvy?il o 2,4 mld. € na 53,1 mld. € (graf 4). Znehodnotenie eura sa odrá?a aj vo vy??ích zostatkoch ú?tov precenenia ECB (?as? 1.3.2 ?Finan?né zdroje“).

Graf 4

Devízové rezervy

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.

Hlavnou zlo?kou devízovych rezerv ECB bol aj na?alej americky dolár, ktory ku koncu roka 2019 tvoril pribli?ne 77 % ich celkového objemu.

ECB spravuje investície svojich devízovych rezerv pomocou trojstupňového procesu. Ako prvy krok útvar ECB zodpovedny za riadenie rizík navrhuje strategické základné portfólio, ktoré schva?uje Rada guvernérov. Ako druhy krok útvar ECB zodpovedny za správu portfólií navrhuje taktické základné portfólio, ktoré schva?uje Vykonná rada. V tre?om kroku národné centrálne banky decentralizovanym sp?sobom uskuto?ňujú ka?dodenné investi?né operácie.

Devízové rezervy ECB sa investujú predov?etkym do cennych papierov a vkladov na peňa?nom trhu, alebo sú ulo?ené na be?nych ú?toch (graf 5). Cenné papiere v tomto portfóliu sa oceňujú koncoro?nou trhovou cenou.

Graf 5

Zlo?enie investícií do cudzej meny

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.

ú?elom devízovych rezerv ECB je financova? potenciálne intervencie na devízovom trhu. Správa devízovych rezerv ECB preto sleduje tri ciele (v poradí pod?a priority): likviditu, bezpe?nos? a vynosnos?. Toto portfólio preto zah?ňa najm? cenné papiere s krátkou dobou splatnosti (graf 6).

Graf 6

?truktúra splatnosti cennych papierov v cudzej mene

Zdroj: ECB.

V roku 2019 zostala hodnota portfólia vlastnych zdrojov takmer nezmenená (graf 7). Toto portfólio zah?ňa najm? cenné papiere v eurách, ktoré sa oceňujú koncoro?nou trhovou cenou.

Graf 7

Portfólio vlastnych zdrojov ECB

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.

Portfólio vlastnych zdrojov ECB je vedené ako protipolo?ka jej splateného základného imania, rezervy na krytie finan?nych rizík a jej v?eobecného rezervného fondu. ú?elom tohto portfólia je zabezpe?i? zdroj príjmu na ?iasto?né pokrytie prevádzkovych nákladov ECB, ktoré nesúvisia s vykonom úloh doh?adu.[9] Cie?om správy portfólia vlastnych zdrojov je preto maximalizova? vynosy, av?ak pod podmienkou dodr?ania viacerych rizikovych limitov. Vysledkom je diverzifikovanej?ia ?truktúra splatnosti (graf 8) ako v prípade portfólia devízovych rezerv.

Graf 8

?truktúra splatnosti cennych papierov portfólia vlastnych zdrojov ECB

Zdroj: ECB.

1.3.2 Finan?né zdroje

Finan?né zdroje ECB tvorí jej základné imanie, v?eobecná rezerva na krytie rizík, ú?ty precenenia a zisk za dany rok. Tieto finan?né zdroje sa i) investujú do aktív, ktoré generujú vynos, a/alebo ii) pou?ívajú na priame vyrovnanie strát z realizovanych finan?nych rizík. K 31. decembru 2019 finan?né zdroje ECB dosahovali celkovo 47,7 mld. € (graf 9), ?o je o 5,7 mld. € viac ako v roku 2018, najm? v d?sledku nárastu ú?tov precenenia sp?sobeného znehodnotením eura.

Graf 9

Finan?né zdroje ECB

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámka: ?ú?ty precenenia“ zah?ňajú celkové zisky z precenenia zlata, cudzej meny a cennych papierov, ale nepatrí sem ú?et precenenia v súvislosti s dávkami po skon?ení pracovného pomeru.

Nerealizované zisky z dr?by zlata, devíz a cennych papierov, pri ktorych dochádza k preceňovaniu, sa vo vykaze ziskov a strát nevykazujú ako vynosy, ale ú?tujú sa priamo na ú?toch precenenia na pasívnej strane súvahy ECB. Prostredníctvom zostatkov na tychto ú?toch je mo?né absorbova? vplyv prípadného budúceho nepriaznivého vyvoja cien a/alebo vymennych kurzov, a ako také zvy?ujú odolnos? ECB vo?i rizikám. Objem ú?tov precenenia zlata, devíz a cennych papierov[10] v roku 2019 vzrástol o 5,1 mld. € na 30,2 mld. €, predov?etkym v d?sledku zvy?enia ceny zlata a znehodnotenia eura vo?i americkému doláru a japonskému jenu (graf 10).

Graf 10

Hlavné devízové kurzy a cena zlata v období 2015 – 2019

(percentuálne zmeny oproti roku 2015; koncoro?né údaje)

Zdroj: ECB.

Zisk vyplyvajúci z aktív a pasív ECB v be?nom ú?tovnom roku je mo?né pou?i? na vyrovnanie potenciálnych strát vzniknutych v tom istom roku. V roku 2019 zisk ECB predstavoval 2,4 mld. €, ?o je o 0,8 mld. € viac ne? v roku 2018.

Vzh?adom na finan?né riziká, ktorym je vystavená (?as? 1.4.1 ?Finan?né zdroje“), si ECB vedie rezervu na krytie finan?nych rizík. Vy?ka tejto rezervy sa ka?doro?ne prehodnocuje na základe viacerych faktorov vrátane vy?ky rizikovych aktív, prognózovanych vysledkov na budúci rok a hodnotenia rizík. Táto rezerva, spolu s prostriedkami vedenymi vo v?eobecnom rezervnom fonde ECB, nesmie prekro?i? hodnotu základného imania splateného národnymi centrálnymi bankami krajín eurozóny. V nadv?znosti na pravidelnú p??ro?nú úpravu k?ú?a na upisovanie základného imania ECB k 1. januáru 2019 a následné zní?enie vá?enych podielov národnych centrálnych bánk krajín eurozóny na upísanom základnom imaní ECB, ako aj vzh?adom na vysledky posúdenia miery vystavenia ECB finan?nym rizikám, sa Rada guvernérov rozhodla uvo?ni? z rezervy ECB na krytie finan?nych rizík 84 mil. €, aby dodr?ala maximálnu povolenú vy?ku 7,5 mld. €, ?o je hodnota základného imania ECB splateného národnymi centrálnymi bankami krajín eurozóny.

Základné imanie ECB splatené národnymi centrálnymi bankami krajín eurozóny a národnymi centrálnymi bankami krajín nepatriacich do eurozóny sa v porovnaní s koncom roka 2018 zní?ilo o 81 mil. € a k 31. decembru 2019 predstavovalo 7,7 mld. €. Tento pokles bol vysledkom p??ro?nej úpravy k?ú?a na upisovanie základného imania ECB, ktorá nadobudla ú?innos? 1. januára 2019 a viedla k zní?eniu vá?enych podielov národnych centrálnych bánk krajín eurozóny (s plne splatenymi podielmi).

V roku 2020 sa podiely národnych centrálnych bánk na základnom imaní ECB zmenia v d?sledku vystúpenia Spojeného krá?ovstva z Európskej únie a následného odchodu Bank of England z Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Vy?ka upísaného základného imania ECB zostane nezmenená, ke??e podiel Bank of England na upísanom základnom imaní ECB bude prerozdeleny medzi národné centrálne banky krajín eurozóny a krajín nepatriacich do eurozóny. Bez zmeny zostane v roku 2020 i splatené základné imanie ECB, ke??e splateny podiel Bank of England pokryjú ostatné národné centrálne banky.

1.3.3 Vykaz ziskov a strát

V priebehu obdobia 2015 – 2019 sa ro?ny zisk ECB postupne zvy?il z pribli?ne 1,1 mld. EUR na pribli?ne 2,4 mld. EUR (graf 11), a to predov?etkym v?aka vy??ím úrokovym vynosom z devízovych rezervnych aktív a z cennych papierov dr?anych na ú?ely menovej politiky, ktoré prevá?ili pokles úrokovych vynosov z bankoviek v obehu[11] a z portfólia vlastnych zdrojov.

Zisk ECB za rok 2019 predstavoval 2 366 mil. € (1 575 mil. € v roku 2018). Nárast o 790 mil. € v porovnaní s rokom 2018 bol sp?sobeny zvy?ením ?istych úrokovych vynosov a lep?ími vysledkami finan?nych operácií.

Graf 11

Hlavné zlo?ky vykazu ziskov a strát ECB

(v mil. EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Polo?ka ?Ostatné vynosy a náklady“ pozostáva z polo?iek ??isté vynosy/náklady z poplatkov a provízií“, ?Vynosy z akcií a podielovych ú?astí“, ?Ostatné vynosy“ a ?Ostatné náklady“.

?isté úrokové vynosy ECB vzrástli o 410 mil. € na 2 686 mil. € (graf 12), predov?etkym z d?vodu vy??ích úrokovych vynosov z devízovych rezervnych aktív i z cennych papierov dr?anych na ú?ely menovej politiky.

Graf 12

?isté úrokové vynosy

(v mil. EUR)

Zdroj: ECB.

?isté úrokové vynosy z devízovych rezervnych aktív vzrástli o 190 mil. € na 1 052 mil. €, najm? v d?sledku vy??ích úrokovych vynosov z cennych papierov denominovanych v americkych dolároch.

Vzh?adom na rast vynosov cennych papierov v americkych dolároch po?as v???iny roka 2018 (graf 13), predov?etkym v prípade krátkych splatností, ECB nadobudla cenné papiere s vy??ími vynosmi, ?ím sa oproti minulému roku zvy?ila priemerná vynosnos? jej portfólia v americkych dolároch. To malo kladny vplyv na úrokové vynosy z tohto portfólia po?as roka 2019.

Graf 13

Vynosy dvojro?nych ?tátnych dlhopisov v Spojenych ?tátoch, Japonsku a ?íne

(v % p. a.; koncomesa?né údaje)

Zdroj: ECB.

?isté úrokové vynosy z cennych papierov dr?anych na ú?ely menovej politiky v roku 2019 dosiahli 1 447 mil. €, ?o je o 212 mil. € viac ako v roku 2018 (graf 14). ?isté úrokové vynosy z cennych papierov nadobudnutych v rámci programu APP vzrástli o 316 mil. € na 1 136 mil. €, najm? v d?sledku portfólia PSPP vzh?adom na vy??í priemerny objem a vynosnos? tohto portfólia po?as roka v porovnaní s rokom 2018. Priemerná vynosnos? tohto portfólia sa za posledné dva roky zvy?ila predov?etkym v d?sledku i) v porovnaní s historickou priemernou vynosnos?ou portfólia vynosnej?ích cennych papierov nadobudnutych po?as roka 2018, a ii) reinvestícií splátok istiny po?as roka 2019 s vynosom vy??ím ako vynos splatenych cennych papierov. Vynosy ?tátnych dlhopisov krajín eurozóny v roku 2019 zároveň v priemere zostali na nízkej úrovni (graf 15). Vy??ie ?isté úrokové vynosy z cennych papierov nadobudnutych v rámci programu APP prevá?ili pokles ?istych úrokovych vynosov z portfólií programov SMP, CBPP1 a CBPP2, ktoré klesli o 104 mil. € na 311 mil. € v d?sledku zní?enia objemu tychto portfólií z d?vodu splácania cennych papierov. V roku 2019 cenné papiere dr?ané na ú?ely menovej politiky vygenerovali pribli?ne 54 % ?istych úrokovych vynosov ECB.

Graf 14

?isté úrokové vynosy z cennych papierov dr?anych na ú?ely menovej politiky

(v mil. EUR)

Zdroj: ECB.

Graf 15

Vynosy desa?ro?nych ?tátnych dlhopisov v eurozóne

(v % p. a.; koncomesa?né údaje)

Zdroj: ECB.

V d?sledku nulovej úrokovej sadzby hlavnych refinan?nych operácií Eurosystému (main refinancing operations – MRO) boli úrokové vynosy z podielu ECB na celkovom objeme eurovych bankoviek v obehuúrokové náklady z úrokov vyplácanych národnym centrálnym bankám z poh?adávok z prevedenych devízovych rezerv nulové.

?isté ostatné úrokové vynosy klesli, najm? vzh?adom na ni??ie úrokové vynosy z portfólia vlastnych zdrojov v prostredí nízkych vynosov v eurozóne.

?isté saldo finan?nych operácií a zní?enia hodnoty finan?nych aktív predstavovalo zisk vo vy?ke 176 mil. € (graf 16). Tento vysledok bol o 322 mil. € vy??í ne? v roku 2018, pri?om hlavnou prí?inou boli lep?ie ?isté realizované vysledky z cenovych pohybov.

V roku 2019 vznikol ?isty realizovany cenovy zisk z predaja cennych papierov, preva?ne v d?sledku cenovych ziskov z cennych papierov denominovanych v americkych dolároch, ktorych trhová cena bola priaznivo ovplyvnená zní?ením vynosov dolárovych dlhopisov po?as roka.

Graf 16

Realizované vysledky a zní?enie hodnoty

(v mil. EUR)

Zdroj: ECB.

Okrem toho bolo k 31. decembru 2019 zo v?eobecnej rezervy ECB na krytie rizík do vykazu ziskov a strát uvo?nenych 84 mil. € s cie?om dodr?a? maximálnu povolenú úroveň v?eobecnej rezervy, ktorá vychádza zo základného imania splateného národnymi centrálnymi bankami krajín eurozóny (?as? 1.3.2 ?Finan?né zdroje“).

Celkové prevádzkové náklady ECB vrátane odpisov a slu?ieb súvisiacich s vyrobou bankoviek sa zvy?ili o 42 mil. € na 1 156 mil. € (graf 17). Tento nárast oproti roku 2018 je sp?sobeny predov?etkym vy??ími personálnymi nákladmi vzh?adom na i) vy??í priemerny po?et zamestnancov v roku 2019, hlavne v bankovom doh?ade, a ii) vy??ie vydavky v súvislosti s ostatnymi dlhodobymi dávkami, najm? v d?sledku ni??ej diskontnej sadzby pou?itej pri poistno-matematickom ocenení na konci roka 2019. Vzh?adom na zavedenie novych pravidiel nájmu v roku 2019 sa vydavky súvisiace s nájmom, doteraz vedené v rámci administratívnych nákladov, odteraz vykazujú ako odpisy. Administratívne náklady boli následne ni??ie, zatia? ?o náklady na odpisovanie boli vy??ie ne? v predchádzajúcom roku. Administratívne náklady klesli tie? v d?sledku ni??ích nákladov na agentúrny personál a externych konzultantov.

Náklady spojené s bankovym doh?adom sa v plnej vy?ke hradia z poplatkov za doh?ad ú?tovanych dohliadanym subjektom.[12]

Graf 17

Prevádzkové náklady a poplatky za doh?ad

(v mil. EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámky: Prevádzkové náklady sa delia medzi centrálne bankovníctvo a bankovy doh?ad. Náklady na zdie?ané slu?by poskytované podpornymi útvarmi ECB sa delia medzi tieto dve kategórie. Zdie?ané slu?by zabezpe?ujú existujúce podporné útvary ECB vrátane technickej prevádzky, riadenia ?udskych zdrojov, administratívnych slu?ieb, rozpo?tu a kontrolingu, ú?tovníctva, právnych slu?ieb, komunikácie a prekladate?skych slu?ieb, interného auditu, ?tatistickych slu?ieb a slu?ieb IT.


1.4 Riadenie rizík

Riadenie rizík je k?ú?ovou sú?as?ou ?inností ECB a vykonáva sa prostredníctvom priebe?ného procesu i) identifikácie a hodnotenia rizík, ii) revízie rizikovej stratégie a politík, iii) zavádzania opatrení na zmierňovanie rizík a iv) monitorovania a vykazovania rizík, pri?om v?etky tieto prvky sú podporované ú?innymi metodikami, procesmi a systémami.

Obrázok 1

Cyklus riadenia rizík

ECB je vystavená finan?nym aj opera?nym rizikám. Nasledujúce ?asti sa sústredia na riziká, ich zdroje a príslu?né rámce kontroly rizika.

1.4.1 Finan?né riziká

Vykonná rada navrhuje politiky a postupy, ktoré zabezpe?ujú adekvátnu úroveň ochrany pred finan?nymi rizikami, ktorym je ECB vystavená. Vybor pre riadenie rizík (Risk Management Committee – RMC) zlo?eny z expertov centrálnych bánk Eurosystému sa okrem iného podie?a na monitorovaní, meraní a vykazovaní finan?nych rizík súvisiacich so súvahou Eurosystému a definuje a preveruje súvisiace metodiky i rámce. V tomto smere Vybor pre riadenie rizík asistuje rozhodovacím orgánom pri zabezpe?ovaní adekvátnej úrovne ochrany Eurosystému.

Finan?né riziká pramenia zo základnych ?inností ECB a súvisiacich expozícií. Rámce riadenia rizík a limity, ktoré ECB pou?íva pri riadení svojho rizikového profilu, sa lí?ia pod?a jednotlivych druhov operácií a zoh?adňujú strategické a investi?né ciele r?znych portfólií a rizikové charakteristiky podkladovych aktív.

ECB v oblasti monitorovania a hodnotenia rizík vyu?íva viacero interne vyvinutych techník odhadovania rizík. Tieto techniky sú zalo?ené na jednotnom rámci simulácie trhovych a kreditnych rizík. Hlavné koncepcie, techniky a predpoklady modelovania rizík, ktoré sú základom ukazovate?ov rizika, vychádzajú z odvetvovych ?tandardov a dostupnych trhovych údajov. Riziká sú zvy?ajne kvantifikované prostredníctvom ukazovate?a Expected Shortfall (ES)[13] odhadovaného s 99 % úrovňou spo?ahlivosti v horizonte jedného roka. Na vypo?ítanie rizika sa pou?ívajú dve metódy: i) ú?tovná metóda, na základe ktorej sa ú?ty precenenia ECB vo vypo?te odhadov rizika v súlade so v?etkymi príslu?nymi ú?tovnymi pravidlami pova?ujú za rezervu, a ii) finan?ná metóda, na základe ktorej sa ú?ty precenenia vo vypo?te rizika nepova?ujú za rezervu. ECB tie? na zabezpe?enie komplexného preh?adu rizík pravidelne po?íta ?al?ie ukazovatele rizika pri r?znych úrovniach spo?ahlivosti, vykonáva citlivostné a zá?a?ové analyzy a hodnotí dlhodobej?ie prognózy expozícií a vynosov.[14]

Celkové riziká ECB sa po?as roka zní?ili. Ku koncu roka 2019 predstavovali celkové finan?né riziká v?etkych portfólií ECB (merané ako ES s 99 % úrovňou spo?ahlivosti v horizonte jedného roka s uplatnením ú?tovnej metódy) spolu 8,1 mld. €, ?o je o 1,1 mld. € menej ne? odhad rizík ku koncu roka 2018. Tento pokles odrá?a ni??ie menové a úrokové riziko v investi?nych portfóliách ECB, zlep?enie kreditnej kvality cennych papierov v portfóliách ECB a splácanie cennych papierov v rámci portfólií SMP, CBPP1 a CBPP2.

Kreditné riziko vyplyva z portfólií menovej politiky ECB, portfólia jej vlastnych zdrojov v eurách a jej devízovych rezerv. Cenné papiere dr?ané na ú?ely menovej politiky sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zoh?adnením zní?enia hodnoty, preto ak nedochádza k ich predaju, nepodliehajú cenovym zmenám súvisiacim s kreditnou migráciou. Vz?ahuje sa v?ak na ne riziko kreditného zlyhania. Vlastné zdroje v eurách a devízové rezervy sa oceňujú v trhovych cenách a ako také podliehajú kreditnej migrácii a riziku zlyhania. Kreditné riziko sa v porovnaní s minulym rokom zní?ilo vzh?adom na zlep?enie kreditnej kvality viacerych európskych ?tátnych emitentov a splácanie cennych papierov nadobudnutych v rámci programu SMP.

Kreditné riziko sa zmierňuje najm? prostredníctvom uplatňovania kritérií akceptovate?nosti, postupov h?bkovej kontroly a limitov, ktoré sa medzi jednotlivymi portfóliami lí?ia.

Menové a komoditné riziká vyplyvajú z devízovych rezerv a zlata v dr?be ECB. Menové riziko sa oproti minulému roku zní?ilo v d?sledku vy??ích ú?tov precenenia, ktorymi sa ECB zabezpe?uje pred nepriaznivym vyvojom vymennych kurzov a ceny zlata.

Vzh?adom na menovopoliticky vyznam tychto aktív sa ECB pred súvisiacimi menovymi a komoditnymi rizikami nezabezpe?uje. Namiesto toho sa tieto riziká zmierňujú existenciou ú?tov precenenia a diverzifikáciou tychto rezerv na r?zne meny a zlato.

Devízové rezervy a vlastné zdroje ECB v eurách sa investujú predov?etkym do cennych papierov s pevnym vynosom a sú vystavené úrokovému riziku spojenému s oceňovaním pod?a trhovej hodnoty, ke??e sa oceňujú v trhovych cenách. Devízové rezervy ECB sa investujú predov?etkym do aktív s relatívne krátkou dobou splatnosti (graf 6 v ?asti 1.3.1 ?Súvaha“), zatia? ?o aktíva v portfóliu vlastnych zdrojov majú vo v?eobecnosti dlh?iu dobu splatnosti (graf 8 v ?asti 1.3.1 ?Súvaha“). Táto riziková zlo?ka, meraná na základe ú?tovnej metódy, sa v porovnaní s rokom 2018 vzh?adom na vyvoj trhovych podmienok zní?ila.

úrokové riziko ECB spojené s oceňovaním pod?a trhovej hodnoty sa zmierňuje prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a ú?tov precenenia.

ECB je tie? vystavená úrokovému riziku vyplyvajúcemu z nesúladu medzi úrokovymi vynosmi z jej aktív a úrokovymi nákladmi z jej pasív, ktory má vplyv na jej ?isté úrokové vynosy. Toto riziko sa priamo nevia?e na ?iadne konkrétne portfólio, ale sk?r na ?truktúru súvahy ECB ako celku, predov?etkym pokia? ide o nesúlad medzi splatnos?ou a vynosnos?ou aktív a pasív. Monitoruje sa prostredníctvom prognóz ziskovosti ECB, z ktorych vyplyva, ?e ECB má v nasledujúcich rokoch i na?alej evidova? ?isté úrokové vynosy.

Tento typ rizika sa riadi prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a k jeho ?al?iemu zmierňovaniu prispieva existencia neúro?enych záv?zkov v súvahe ECB.

1.4.2 Opera?né riziko

Riadenie opera?ného rizika[15] (operational risk management – ORM) ECB sa vz?ahuje na v?etky nefinan?né riziká.

Vykonná rada zodpovedá za politiku a rámec ORM ECB a schva?uje ich. Vykonnú radu v jej úlohe doh?adu nad riadením opera?nych rizík podporuje Vybor pre opera?né riziká (Operational Risk Committee – ORC). ORM je neoddelite?nou sú?as?ou ?truktúry riadenia[16] a procesov riadenia ECB.

Hlavnym cie?om rámca ORM ECB je pom?c? zabezpe?i? plnenie úloh a cie?ov ECB a zároveň chráni? jej dobrú poves? a aktíva pred stratou, zneu?itím a po?kodením. V rámci ORM je ka?dy odborny útvar zodpovedny za identifikáciu, analyzu, rie?enie, vykazovanie a monitorovanie vlastnych opera?nych rizík, incidentov a kontrolnych mechanizmov. Pokia? ide o stratégie rie?enia a postupy akceptácie rizík, odborné útvary sa riadia politikou ECB pre toleranciu rizík, ktorá sa via?e na rizikovú maticu rozmerov 5x5 vychádzajúcu zo stupníc intenzity ú?inku a pravdepodobnosti vyu?ívajúcich kvantitatívne a kvalitatívne kritériá.

Prostredie, v ktorom ECB p?sobí, je vystavené ?oraz zlo?itej?ím hrozbám a be?ná ?innos? ECB je spojená s celym radom prevádzkovych rizík. Hlavnym zdrojom obáv je pre ECB ?iroké spektrum nefinan?nych rizík spojenych s ?udskym faktorom, informáciami, systémami, procesmi a externymi dodávate?mi. ECB preto zaviedla procesy na nepretr?ité a ú?inné riadenie svojich prevádzkovych rizík a integrovanie informácií o rizikách do svojho rozhodovacieho procesu. ECB sa okrem toho sústredí na zvy?ovanie miery svojej odolnosti. Pre prípad akéhoko?vek naru?enia ?innosti boli vytvorené reak?né ?truktúry a núdzové plány na zabezpe?enie kontinuity zásadnych funkcií.


2 Finan?né vykazy ECB

2.1 Súvaha k 31. decembru 2019

Poznámky: Prípadné rozdiely sú?tov vo finan?nych vykazoch a tabu?kách v poznámkach sú sp?sobené zaokrúhlením. ?ísla 0 a (0) ozna?ujú kladné alebo záporné hodnoty zaokrúhlené na nulu a poml?ka (–) ozna?uje nulu.


2.2 Vykaz ziskov a strát za rok kon?iaci sa 31. decembra 2019

Frankfurt nad Mohanom 11. februára 2020
Európska centrálna banka

Christine Lagardová
prezidentka


2.3 ú?tovné pravidlá

Podoba a prezentácia finan?nych vykazov

Finan?né vykazy ECB boli zostavené v súlade s nasledujúcimi ú?tovnymi pravidlami[17], ktoré pod?a Rady guvernérov ECB umo?ňujú vernú prezentáciu finan?nych vykazov a zároveň odrá?ajú charakter ?innosti centrálnej banky.

ú?tovné zásady

Platia nasledujúce ú?tovné zásady: ekonomická realita a transparentnos?, obozretnos?, zoh?adnenie udalostí po súvahovom dni, vyznamnos?, zásada kontinuity vykazujúceho podniku, metóda ?asového rozlí?enia, konzistentnos? a porovnate?nos?.

Vykazovanie aktív a pasív

Aktíva a pasíva sa v súvahe vykazujú len vtedy, ke? je pravdepodobné, ?e akyko?vek súvisiaci budúci hospodársky vynos alebo náklad p?jde v prospech alebo na ?archu ECB, ke? bola na ECB prevedená podstatná ?as? súvisiacich rizík a ú?itkov a ke? sa dá spo?ahlivo stanovi? cena alebo hodnota aktíva, resp. vy?ka záv?zku.

ú?tovné pravidlá

ú?tovná závierka bola zostavená na základe obstarávacích nákladov, pri?om obchodovate?né cenné papiere (okrem cennych papierov dr?anych na ú?ely menovej politiky), zlato a v?etky ostatné súvahové a podsúvahové aktíva a pasíva v cudzej mene sa oceňujú v trhovej cene.

Obchody s finan?nymi aktívami a pasívami sa vykazujú na základe dátumu vyrovnania.

S vynimkou spotovych transakcií s cennymi papiermi sa transakcie s finan?nymi nástrojmi v cudzej mene evidujú na podsúvahovych ú?toch v deň uzavretia obchodu. V deň vyrovnania sa podsúvahové polo?ky stornujú a transakcie sa vykazujú v súvahe. Nákup a predaj cudzej meny sa prejaví na ?istej devízovej pozícii v deň uzavretia obchodu a realizované vysledky predaja sa po?ítajú tie? v deň uzavretia obchodu. ?asovo rozlí?ené úroky, prémie a diskonty súvisiace s finan?nymi nástrojmi v cudzej mene sa po?ítajú a ú?tujú denne, a denne sa v d?sledku tychto polo?iek ?asového rozlí?enia mení aj devízová pozícia.

Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene

Aktíva a pasíva v cudzej mene sa prepo?ítavajú na eurá kurzom platnym v súvahovy deň. Vynosy a náklady sa prepo?ítavajú kurzom platnym v deň ú?tovania. Devízové aktíva a pasíva sa preceňujú za ka?dú menu zvlá??. Platí to pre súvahové i podsúvahové nástroje.

Precenenie aktív a pasív v cudzej mene na trhovú hodnotu sa uskuto?ňuje oddelene od kurzového precenenia.

Zlato sa oceňuje trhovou cenou platnou v súvahovy deň. Pri preceňovaní zlata sa nerozli?ujú cenové a kurzové rozdiely. Zlato sa oceňuje jednorazovo na základe ceny za uncu ?istého zlata v eurách, ktorá bola za rok kon?iaci sa 31. decembra 2019 stanovená pod?a kurzu eura vo?i americkému doláru platného 31. decembra 2019.

Zvlá?tne práva ?erpania (special drawing right – SDR) sa definujú prostredníctvom ko?a mien a ich hodnota sa stanovuje na základe vá?eného sú?tu vymennych kurzov piatich hlavnych mien (amerického dolára, eura, ?ínskeho jüanu, japonského jenu a britskej libry). SDR v dr?be ECB boli prepo?ítané na eurá pod?a kurzu eura za SDR k 30. decembru 2019.

Cenné papiere

Cenné papiere dr?ané na ú?ely menovej politiky
Cenné papiere v sú?asnosti dr?ané na ú?ely menovej politiky sa ú?tujú v amortizovanej obstarávacej cene so zoh?adnením zní?enia hodnoty.

Ostatné cenné papiere
Obchodovate?né cenné papiere (okrem cennych papierov dr?anych na ú?ely menovej politiky) a podobné aktíva sa oceňujú jednotlivo bu? strednou trhovou cenou alebo na základe príslu?nej vynosovej krivky platnej v súvahovy deň. Opcie, ktoré sú sú?as?ou cennych papierov, sa neoceňujú oddelene. Za rok kon?iaci sa 31. decembra 2019 boli pou?ité stredné trhové ceny platné 30. decembra 2019. Nelikvidné akcie a prípadné ?al?ie kapitálové nástroje dr?ané ako trvalé investície sa oceňujú v obstarávacej cene so zoh?adnením zní?enia hodnoty.

ú?tovanie vynosov

Vynosy a náklady sa ú?tujú v období, v ktorom vznikli.[18] Realizované zisky a straty z predaja devíz, zlata a cennych papierov sa ú?tujú vo vykaze ziskov a strát. Takéto realizované zisky a straty sa po?ítajú na základe priemernej obstarávacej ceny príslu?ného aktíva.

Nerealizované zisky sa nevykazujú ako vynosy a prevádzajú sa priamo na ú?et precenenia.

Nerealizované straty sa ú?tujú vo vykaze ziskov a strát, ak na konci roka prekro?ia predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslu?nom ú?te precenenia. Takéto nerealizované straty z ur?itého cenného papiera, meny alebo zlata sa nezapo?ítavajú vo?i nerealizovanym ziskom z ostatnych cennych papierov, mien alebo zlata. V prípade takychto nerealizovanych strát z niektorej polo?ky ú?tovanej vo vykaze ziskov a strát sa priemerná obstarávacia cena tejto polo?ky zni?uje na úroveň koncoro?ného vymenného kurzu alebo trhovej ceny. Nerealizované straty z úrokovych swapov, ktoré sa ú?tujú vo vykaze ziskov a strát na konci roka, sa odpisujú v nasledujúcich rokoch.

Straty zo zní?enia hodnoty sa ú?tujú vo vykaze ziskov a strát a v nasledujúcich rokoch sa nestornujú, pokia? zní?enie hodnoty neklesá a tento pokles nemo?no spoji? s evidentnou udalos?ou, ktorá nastala potom, ako sa zní?enie hodnoty zaznamenalo po prvykrát.

Prémie alebo diskonty cennych papierov sa amortizujú po?as zostávajúcej doby splatnosti cennych papierov.

Reverzné obchody

Reverzné obchody sú operácie, v rámci ktorych ECB nakupuje alebo predáva aktíva formou dohody o sp?tnom odkúpení alebo uskuto?ňuje úverové operácie zabezpe?ené kolaterálom.

V prípade dohody o sp?tnom odkúpení sa cenné papiere predávajú za hotovos?, pri?om sa zároveň uzavrie dohoda o sp?tnom odkúpení od druhej protistrany za stanovenú cenu k ur?itému budúcemu dátumu. Dohody o sp?tnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane pasív ako zabezpe?ené vklady. Cenné papiere predané v rámci takychto doh?d sú ?alej vedené v súvahe ECB.

V prípade reverznej dohody o sp?tnom odkúpení sa cenné papiere nakupujú za hotovos?, pri?om sa zároveň uzavrie dohoda o sp?tnom predaji druhej protistrane za stanovenú cenu k ur?itému budúcemu dátumu. Reverzné dohody o sp?tnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane aktív ako zabezpe?ené úvery, ale nezah?ňajú sa medzi cenné papiere v dr?be ECB.

Reverzné obchody (vrátane p??i?iek cennych papierov) uzavreté v rámci programu poskytovaného ?pecializovanou in?titúciou sa v súvahe evidujú len vtedy, ak bol kolaterál poskytnuty v hotovosti a táto hotovos? zostáva neinvestovaná.

Podsúvahové nástroje

Menové nástroje, konkrétne devízové forwardové transakcie, forwardové ?asti devízovych swapov a ostatné menové nástroje, pri ktorych ide o vymenu jednej meny za inú k budúcemu dátumu, sa na ú?ely vypo?tu devízovych ziskov a strát zah?ňajú do ?istej devízovej pozície.

úrokové nástroje sa preceňujú jednotlivo. Denné zmeny prípustnej odchylky nevyrovnanych úrokovych futures ako aj úrokové swapy zú?tované prostredníctvom centrálnej protistrany sa vykazujú vo vykaze ziskov a strát. Forwardové transakcie s cennymi papiermi a úrokové swapy, ktoré sa nezú?tujú prostredníctvom centrálnej protistrany, ECB oceňuje na základe v?eobecne uznávanych metód oceňovania, pri ktorych sa pou?ívajú pozorovate?né trhové ceny, kurzy a diskontné faktory odo dňa vyrovnania do dňa ocenenia.

Udalosti po súvahovom dni

V údajoch o hodnote aktív a pasív sú zoh?adnené udalosti, ktoré nastanú medzi súvahovym dňom a dňom, ke? Vykonná rada schváli predlo?enie ro?nej ú?tovnej závierky ECB Rade guvernérov na schválenie, ak takéto udalosti vyznamnym sp?sobom ovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu.

D?le?ité udalosti po súvahovom dni, ktoré neovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu, sú uvedené v poznámkach.

Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému

Zostatky v rámci ESCB sú najm? vysledkom cezhrani?nych platieb v rámci Európskej únie (Eú) vyrovnanych v eurách v peniazoch centrálnej banky. Tieto transakcie iniciujú preva?ne súkromné subjekty (úverové in?titúcie, podniky a fyzické osoby). Vyrovnávajú sa prostredníctvom systému TARGET2 (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system – Transeurópsky automatizovany expresny systém hrubého vyrovnania platieb v reálnom ?ase) a vykazujú sa ako dvojstranné zostatky na ú?toch centrálnych bánk krajín Eú vedenych v systéme TARGET2. Tieto dvojstranné zostatky sa zapo?ítavajú a následne denne postupujú ECB, pri?om ka?dá národná centrálna banka má nakoniec len jednu ?istú bilaterálnu pozíciu vo?i ECB. Platby uskuto?nené ECB a vyrovnané v systéme TARGET2 taktie? ovplyvňujú ?isté bilaterálne pozície. Tieto pozície v ú?tovníctve ECB predstavujú ?istú poh?adávku, resp. ?isty záv?zok ka?dej národnej centrálnej banky vo?i zvy?ku Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Zostatky národnych centrálnych bánk krajín eurozóny vo?i ECB v rámci Eurosystému zo systému TARGET2, ako aj ostatné zostatky v rámci Eurosystému v eurách (napr. predbe?né rozdelenie zisku ECB medzi národné centrálne banky), sa v súvahe ECB vykazujú ako jedna ?istá aktívna alebo pasívna pozícia v polo?ke ?Ostatné poh?adávky v rámci Eurosystému (?isté)“ alebo ?Ostatné záv?zky v rámci Eurosystému (?isté)“. Zostatky národnych centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny vo?i ECB v rámci ESCB, ktoré vyplyvajú z ich ú?asti v systéme TARGET2,[19] sa vykazujú v polo?ke ?Záv?zky vo?i nerezidentom eurozóny v eurách“.

Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú vysledkom pride?ovania eurovych bankoviek v rámci Eurosystému, sa vykazujú ako jedno ?isté aktívum v polo?ke ?Poh?adávky súvisiace s pride?ovaním eurovych bankoviek v rámci Eurosystému" (?as? ?Bankovky v obehu").

Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú vysledkom prevodu devízovych rezerv do ECB zo strany národnych centrálnych bánk vstupujúcich do Eurosystému, sú vyjadrené v eurách a vykazujú sa v polo?ke ?Záv?zky z prevodu devízovych rezerv“.

Fixné aktíva

Fixné aktíva vrátane nehmotnych aktív, av?ak s vynimkou pozemkov a umeleckych diel, sa oceňujú v obstarávacej cene zní?enej o odpisy. Pozemky a umelecké diela sa oceňujú v obstarávacej cene. Hlavná budova ECB sa oceňuje v obstarávacej cene zní?enej o odpisy so zoh?adnením zní?enia hodnoty. ?o sa tyka odpisovania hlavnej budovy ECB, jej obstarávacie náklady sú zaradené do príslu?nych polo?iek aktív, ktoré sa odpisujú na základe odhadovanej doby ekonomickej ?ivotnosti jednotlivych komponentov. Odpisy sa uplatňujú rovnomerne po?as doby predpokladanej ekonomickej ?ivotnosti aktíva a odpisovanie sa za?ína v ?tvr?roku po uvedení aktíva do prevádzky. D??ka ekonomickej ?ivotnosti hlavnych skupín aktív:

Doba odpisovania kapitalizovanych vydavkov na renováciu spojenych s existujúcimi prenajatymi priestormi ECB je upravená tak, aby zoh?adňovala v?etky udalosti, ktoré majú vplyv na predpokladanú ekonomickú ?ivotnos? dotknutého aktíva.

ECB ka?doro?ne vykonáva test zní?enia hodnoty svojej hlavnej budovy a aktív s právom na u?ívanie spojenych s kancelárskymi budovami (?as? ?Nájom“) na základe Medzinárodného ú?tovného ?tandardu (IAS) 36 ?Zní?enie hodnoty majetku“. Ak z ukazovate?a zní?enia hodnoty vyplyva potenciálne zní?enie hodnoty aktíva, ur?uje sa odhad návratnej sumy. Strata zo zní?enia hodnoty sa zaznamená vo vykaze ziskov a strát, ak je návratná suma men?ia ako ?istá ú?tovná hodnota.

Fixné aktíva s obstarávacou cenou ni??ou ako 10 000 € sa odpisujú v roku nadobudnutia.

Fixné aktíva, ktoré sp?ňajú kritériá kapitalizácie, ale nachádzajú sa vo fáze vystavby alebo vyvoja, sa vykazujú v polo?ke ?Nedokon?ené aktíva“. Po uvedení aktív do prevádzky sa súvisiace náklady prevádzajú do príslu?nych kategórií fixnych aktív.

Nájom

Pri v?etkych nájmoch hmotnych aktív sa súvisiace aktíva s právom na u?ívanie a záv?zky z nájmu vykazujú v súvahe ku dňu za?iatku nájmu v polo?kách ?Hmotné a nehmotné fixné aktíva“, resp. ?Ostatné“ (záv?zky).

Aktíva s právom na u?ívanie sa oceňujú v obstarávacej cene zní?enej o odpisy. Aktíva s právom na u?ívanie súvisiace s kancelárskymi budovami zároveň podliehajú zní?eniu hodnoty (viac o ro?nom teste zní?enia hodnoty v ?asti ?Fixné aktíva“ vy??ie). Odpisy sa po?ítajú rovnomerne od za?iatku nájmu do konca ekonomickej ?ivotnosti aktíva alebo do konca nájmu, pod?a toho, ?o nastane sk?r.

Záv?zok z nájmu je spo?iatku vedeny v sú?asnej hodnote budúcich platieb nájmu (len ?isto nájomnych zlo?iek) diskontovanej inkrementálnou úverovou sadzbou ECB. Následne sa oceňuje v amortizovanej hodnote na základe efektívnej úrokovej miery. Súvisiace úrokové náklady sa ú?tujú vo vykaze ziskov a strát v polo?ke ?Ostatné úrokové náklady“. Pri zmene budúcich platieb nájmu v d?sledku zmeny indexu alebo iného prehodnotenia existujúcej zmluvy sa záv?zok z nájmu preceňuje. Ka?dé precenenie vedie k zodpovedajúcej zmene ú?tovnej hodnoty aktíva s právom na u?ívanie.

Krátkodoby nájom na dobu do 12 mesiacov a nájom aktív nízkej hodnoty do 10 000 € (v súlade s limitom na ú?tovanie fixnych aktív) sa ú?tuje ako náklad vo vykaze ziskov a strát.

Dávky ECB po skon?ení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplyvajúce z ukon?enia pracovného pomeru

ECB vedie pre svojich zamestnancov, ?lenov Vykonnej rady i ?lenov Rady pre doh?ad, ktorí sú zamestnancami ECB, program so stanovenymi dávkami.

D?chodkovy program pre zamestnancov je financovany aktívami z dlhodobého fondu zamestnaneckych dávok. Povinné odvody ECB a zamestnancov sa zoh?adňujú v rámci piliera so stanovenymi dávkami. Zamestnanci majú mo?nos? plati? dobrovo?né dodato?né odvody v rámci piliera so stanovenymi odvodmi, ktoré je mo?né vyu?i? na poskytnutie dodato?nych dávok.[20] Tieto dodato?né dávky sa stanovujú pod?a vy?ky dobrovo?nych odvodov a investi?nych vynosov z tychto odvodov.

Dávky po skon?ení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky ?lenov Vykonnej rady a ?lenov Rady pre doh?ad, ktorí sú zamestnancami ECB, sa zabezpe?ujú pomocou nefinancovanych opatrení. V prípade zamestnancov sa prostredníctvom nefinancovanych opatrení zabezpe?ujú ned?chodkové dávky po skon?ení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplyvajúce z ukon?enia pracovného pomeru.

?isty záv?zok zo stanovenych dávok
Záv?zok, ktory sa v súvahe vykazuje v polo?ke ?Ostatné“ (záv?zky) v súvislosti s programami so stanovenymi dávkami vrátane ostatnych dlhodobych dávok a dávok vyplyvajúcich z ukon?enia pracovného pomeru, predstavuje sú?asnú hodnotu záv?zku zo stanovenych dávok k súvahovému dňu zní?enú o reálnu hodnotu aktív programu ur?enych na financovanie súvisiaceho záv?zku.

Vy?ku záv?zku zo stanovenych dávok ka?dy rok ur?ujú nezávislí poistní matematici (aktuári) metódou projektovanej jednotky kreditu. Sú?asná hodnota záv?zku zo stanovenych dávok sa po?íta diskontovaním o?akávanych budúcich hotovostnych tokov pomocou úrokovej miery odvodenej v súvahovy deň od trhovych vynosov vysokokvalitnych podnikovych dlhopisov denominovanych v eurách, ktoré majú podobnú dobu splatnosti ako súvisiaci záv?zok.

Poistno-matematické zisky a straty m??u vzniknú? v d?sledku empirickych úprav (ak sa skuto?né vysledky lí?ia od predchádzajúcich poistno-matematickych predpokladov) alebo v d?sledku zmeny poistno-matematickych predpokladov.

?isté náklady na stanovené dávky
?isté náklady na stanovené dávky sa rozde?ujú na ?asti vykazované vo vykaze ziskov a strát a precenenia v súvislosti s dávkami vyplácanymi po skon?ení pracovného pomeru v súvahe v polo?ke ?ú?ty precenenia“.

?istá suma, ktorá sa ú?tuje vo vykaze ziskov a strát, obsahuje:

  1. náklady sú?asnej slu?by v súvislosti so stanovenymi dávkami vznikajúcimi v danom roku,
  2. náklady minulej slu?by v súvislosti so stanovenymi dávkami vyplyvajúcimi zo zmeny plánu,
  3. ?isty úrok z ?istého záv?zku zo stanovenych dávok na úrovni diskontnej sadzby a
  4. precenenia v celom rozsahu v súvislosti s ostatnymi dlhodobymi dávkami a prípadnymi dlhodobymi dávkami vyplyvajúcimi z ukon?enia pracovného pomeru.

?istá suma uvedená v polo?ke ?ú?ty precenenia" obsahuje:

  1. poistno-matematické zisky a straty zo záv?zku zo stanovenych dávok,
  2. skuto?né vynosy z aktív programu okrem súm zahrnutych do ?istého úroku z ?istého záv?zku zo stanovenych dávok a
  3. v?etky zmeny ú?inku stropu aktív okrem súm zahrnutych do ?istého úroku z ?istého záv?zku zo stanovenych dávok.

Tieto sumy ka?dy rok oceňujú nezávislí poistní matematici, ktorí stanovujú vy?ku príslu?ného záv?zku, ktory má by? vykázany vo finan?nych vykazoch.

Bankovky v obehu

Eurové bankovky vydáva ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny, ktoré spolu tvoria Eurosystém.[21] Celková hodnota eurovych bankoviek v obehu sa rozde?uje medzi centrálne banky Eurosystému v posledny pracovny deň ka?dého mesiaca pod?a k?ú?a na pride?ovanie bankoviek.[22]

ECB bolo pridelenych 8 % z celkovej hodnoty eurovych bankoviek v obehu, ktoré sú vykázané v súvahe v polo?ke pasív ?Bankovky v obehu“. Podiel ECB na celkovej emisii eurovych bankoviek je kryty poh?adávkami vo?i národnym centrálnym bankám. Tieto úro?ené poh?adávky[23] sa vykazujú pod polo?kou ?Poh?adávky v rámci Eurosystému: Poh?adávky súvisiace s pride?ovaním eurovych bankoviek v rámci Eurosystému“ (?as? ?Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému“ vy??ie). úrokové vynosy z tychto poh?adávok sú zahrnuté vo vykaze ziskov a strát pod polo?kou ?úrokové vynosy z pride?ovania eurovych bankoviek v rámci Eurosystému“.

Predbe?né rozdelenie zisku

Suma zodpovedajúca vynosom ECB z eurovych bankoviek v obehu a z cennych papierov dr?anych na ú?ely menovej politiky nakúpenych v rámci a) programu pre trhy s cennymi papiermi, b) tretieho programu nákupu krytych dlhopisov, c) programu nákupu cennych papierov krytych aktívami a d) programu nákupu aktív verejného sektora sa rozde?uje v januári nasledujúceho roka formou predbe?ného rozdelenia zisku, pokia? Rada guvernérov nerozhodne inak.[24] Vynosy sa rozde?ujú v plnej vy?ke, ak nepresahujú ?isty zisk ECB za dany rok a ak Rada guvernérov nerozhodne o prevode do rezervy na krytie finan?nych rizík. Rada guvernérov tie? m??e rozhodnú? o zní?ení vy?ky vynosov z eurovych bankoviek v obehu, ktoré sa majú rozdeli? v januári, o vy?ku nákladov, ktoré ECB vznikli v spojení s emisiou a spracovaním eurovych bankoviek.

Zmeny ú?tovnych pravidiel

Do konca roka 2018 ECB vykazovala náklady spojené s nájomnymi zmluvami po?as trvania nájomnej zmluvy vo vykaze ziskov a strát v polo?ke ?Administratívne náklady“. Po vydaní medzinárodného ?tandardu finan?ného vykazníctva (IFRS) 16 ?Lízingy“ ECB od 1. januára 2019 zmenila svoje ú?tovné pravidlá. Pri po?iato?nom uplatnení ECB prehodnotila v?etky nájomné zmluvy, ktorych predmetom boli fixné aktíva, aby zistila, ?i sp?ňajú definíciu nájmu pod?a novych ú?tovnych pravidiel. Identifikované nájmy boli vykázané prostredníctvom upravenej retrospektívnej metódy, pod?a ktorej sa aktívum s právom na u?ívanie rovná súvisiacemu záv?zku z nájmu. V d?sledku toho porovnávacie informácie neboli op?tovne vykázané.

Vysledné aktíva s právom na u?ívanie a záv?zky z nájmu vykázané v súvahe k 1. januáru 2019 v polo?kách ?Hmotné a nehmotné fixné aktíva“ a ?Ostatné“ (záv?zky):

Súvisiace náklady budú vykázané vo vykaze ziskov a strát v polo?kách ?Ostatné úrokové náklady“ a ?Odpisovanie hmotnych a nehmotnych fixnych aktív“.

?al?ie aspekty

Rada Eú v súlade s ?lánkom 27 ?tatútu ESCB a na základe odporú?ania Rady guvernérov schválila vymenovanie spolo?nosti Baker Tilly GmbH & Co. KG, Wirtschaftsprüfungsgesellschaft, Düsseldorf (Spolková republika Nemecko) za externého audítora ECB na obdobie piatich rokov do konca finan?ného roka 2022. Túto p??ro?nú dobu mo?no pred??i? najviac o ?al?ie dva finan?né roky.


2.4 Poznámky k súvahe

Poznámka 1 – Zlato a poh?adávky v zlate

K 31. decembru 2019 ECB vlastnila 16 229 522 uncí[25] rydzeho zlata s trhovou hodnotou 21 976 mil. € (18 193 mil. € v roku 2018). Ke??e ECB v roku 2019 neuskuto?nila ?iadne transakcie so zlatom, jeho objem zostal v porovnaní s 31. decembrom 2018 nezmeneny. Nárast hodnoty zlata v dr?be ECB vyjadrenej v eurách bol sp?sobeny rastom trhovej ceny zlata v eurách (?Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“ a poznámka 14 ?ú?ty precenenia“).

Poznámka 2 – Poh?adávky vo?i nerezidentom a rezidentom eurozóny v cudzej mene

Poznámka 2.1 – Poh?adávky vo?i MMF

Toto aktívum predstavuje zvlá?tne práva ?erpania (SDR) v dr?be ECB v hodnote 710 mil. € k 31. decembru 2019 (692 mil. € v roku 2018). Je vysledkom obojstrannej dohody s Medzinárodnym menovym fondom (MMF) o kúpe a predaji SDR, na základe ktorej je MMF v rámci stanoveného minimálneho a maximálneho objemu oprávneny v mene ECB organizova? nákup a predaj SDR za eurá. V ú?tovníctve sa SDR pova?ujú za cudziu menu (?Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene" v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“). Nárast hodnoty SDR v dr?be ECB bol d?sledkom zhodnotenia SDR vo?i euru v roku 2019 a úrokovych vynosov prijatych v priebehu roka.

Poznámka 2.2 – Zostatky v bankách, investície do cennych papierov, zahrani?né úvery a ostatné zahrani?né aktíva a poh?adávky vo?i rezidentom eurozóny v cudzej mene

Tieto dve polo?ky zah?ňajú zostatky v bankách, úvery v cudzej mene a investície do cennych papierov v americkych dolároch, japonskych jenoch a ?ínskych jüanoch.

Celková hodnota tychto polo?iek sa v roku 2019 zvy?ila v d?sledku reinvestície vynosov prijatych po?as roka, predov?etkym z dolárového portfólia, a zhodnocovania amerického dolára i japonského jenu vo?i euru.

?isty objem devízovych prostriedkov ECB[26] k 31. decembru 2019:

Poznámka 3 – Ostatné poh?adávky vo?i úverovym in?titúciám eurozóny v eurách

K 31. decembru 2019 táto polo?ka pozostávala zo zostatkov na be?nych ú?toch vedenych u rezidentov eurozóny vo vy?ke 109 mil. € (300 mil. € v roku 2018).

Poznámka 4 – Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách

Poznámka 4.1 – Cenné papiere dr?ané na ú?ely menovej politiky

K 31. decembru 2019 túto polo?ku tvorili cenné papiere, ktoré ECB nadobudla v rámci troch programov nákupu krytych dlhopisov (covered bond purchase programme – CBPP): programu pre trhy s cennymi papiermi (Securities Markets Programme – SMP), programu nákupu cennych papierov krytych aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP) a programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP).[27]

Nákupy aktív v rámci prvého programu CBPP sa skon?ili 30. júna 2010, zatia? ?o druhy program CBPP sa skon?il 31. októbra 2012. Rada guvernérov sa rozhodla ukon?i? ?al?ie nákupy v rámci programu SMP dňa 6. septembra 2012.

1. novembra 2019 Eurosystém obnovil ?isty nákup cennych papierov v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP)[28] v priemernom objeme 20 mld. € za mesiac. Obnovenie nákupov nasledovalo po desa?mesa?nom období od konca roka 2018, po?as ktorého Eurosystém len v plnej vy?ke reinvestoval platby istiny zo splatenych cennych papierov nakúpenych v rámci programu APP. Rada guvernérov o?akáva, ?e ?isty nákup bude prebieha? dovtedy, kym to bude potrebné na posilnenie akomoda?ného vplyvu jej menovopolitickych sadzieb, a ?e sa skon?í krátko predtym, ako za?ne zvy?ova? k?ú?ové úrokové sadzby ECB. Rada guvernérov tie? plánuje pokra?ova? v reinvestovaní e?te po dlh?iu dobu od chvíle, ke? za?ne zvy?ova? k?ú?ové úrokové sadzby ECB, v ka?dom prípade v?ak dovtedy, kym to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a vyraznej miery menovej akomodácie.

Cenné papiere nakúpené v rámci uvedenych programov sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zoh?adnením zní?enia hodnoty (?Cenné papiere“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“).

Amortizovaná obstarávacia cena cennych papierov v dr?be ECB a ich trhová hodnota[29], ktorá sa uvádza len na porovnanie a nevykazuje sa v súvahe ani vo vykaze ziskov a strát, je nasledovná:

Pokles amortizovanej obstarávacej ceny portfólií prvého a druhého programu CBPP a programu SMP bol d?sledkom splácania cennych papierov. Pokles amortizovanej obstarávacej ceny cennych papierov v rámci programu PSPP bol d?sledkom ?istého vysledku amortizácie prémií a diskontov, ktory prevá?il ?isty nákup za posledné dva mesiace roka 2019.

Rada guvernérov pravidelne hodnotí finan?né riziká spojené s cennymi papiermi nadobudnutymi v rámci v?etkych uvedenych programov.

Na základe údajov ku koncu roka sa ka?doro?ne vykonávajú testy zní?enia hodnoty, ktoré schva?uje Rada guvernérov. V rámci tychto testov sa osobitne za ka?dy program posudzujú ukazovatele zní?enia hodnoty. V prípadoch zaznamenania tychto ukazovate?ov sa uskuto?nila ?al?ia analyza s cie?om potvrdi?, ?e príslu?ná udalos? zní?enia hodnoty neovplyvnila peňa?né toky príslu?nych cennych papierov. Na základe vysledkov tohtoro?nych testov zní?enia hodnoty v prípade cennych papierov dr?anych v menovopolitickych portfóliách ECB v roku 2019 nezaznamenala ?iadne straty.

Poznámka 5 – Poh?adávky v rámci Eurosystému

Poznámka 5.1 – Poh?adávky súvisiace s pride?ovaním eurovych bankoviek v rámci Eurosystému

Táto polo?ka sa skladá z poh?adávok ECB vo?i národnym centrálnym bankám krajín eurozóny súvisiacich s pride?ovaním eurovych bankoviek v rámci Eurosystému (?Bankovky v obehu“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“) a k 31. decembru 2019 predstavovala 103 420 mil. € (98 490 mil. € v roku 2018). úroky z tychto poh?adávok sa po?ítajú denne na základe aktuálnej hrani?nej úrokovej sadzby v tendroch hlavnych refinan?nych operácií Eurosystému[30] (poznámka 22.2 ?úrokové vynosy z pride?ovania eurovych bankoviek v rámci Eurosystému“).

Poznámka 6 – Iné aktíva

Poznámka 6.1 – Hmotné a nehmotné fixné aktíva

K 31. decembru 2019 tieto aktíva tvorili nasledujúce polo?ky:

K 1. januáru 2019 ECB v rámci budov s právom na u?ívanie evidovala predov?etkym prenajaté kancelárske budovy a v rámci vybavenia s právom na u?ívanie súvisiace funk?né zariadenie budov spolu s kancelárskym a inym vybavením.

V súvislosti s hlavnou budovou ECB a budovami s právom na u?ívanie bol na konci roka uskuto?neny test zní?enia hodnoty, pri?om nebola zaznamenaná ?iadna strata zo zní?enia hodnoty.

Poznámka 6.2 – Ostatné finan?né aktíva

Do tejto polo?ky patria predov?etkym investície vlastnych zdrojov ECB vedené ako protipolo?ka k základnému imaniu a rezervám a rezerve na krytie finan?nych rizík. Jej sú?as?ou je aj 3 211 akcií v Banke pre medzinárodné zú?tovanie (Bank for International Settlements – BIS) v obstarávacej cene 42 mil. €.

Túto polo?ku tvoria nasledujúce zlo?ky:

?isty nárast tejto polo?ky v roku 2019 bol sp?sobeny najm? reinvestovaním úrokovych vynosov z portfólia vlastnych zdrojov ECB a nárastom trhovej hodnoty cennych papierov vedenych v tomto portfóliu.

Poznámka 6.3 – Rozdiely z precenenia podsúvahovych nástrojov

Túto polo?ku tvoria zmeny ocenenia devízovych swapovych a forwardovych transakcií nevyrovnanych k 31. decembru 2019 (poznámka 19 ?Devízové swapové a forwardové transakcie“). Zmeny ocenenia vo vy?ke 619 mil. € (578 mil. € v roku 2018) sú vysledkom prepo?tu tychto transakcií na ich ekvivalent v eurách vymennym kurzom platnym v súvahovy deň v porovnaní s eurovymi hodnotami vyplyvajúcimi z prepo?tu tychto transakcií priemernou cenou príslu?nej cudzej meny v ten isty deň (?Podsúvahové nástroje“ a ?Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“).

Poznámka 6.4 – ?asové rozlí?enie a náklady budúcich období

K 31. decembru 2019 táto polo?ka dosahovala 2 572 mil. € (2 738 mil. € v roku 2018). Pozostávala najm? z ?asovo rozlí?enych úrokov z cennych papierov s kupónom vrátane splatnych úrokov zaplatenych pri nadobudnutí vo vy?ke 2 431 mil. € (2 589 mil. € v roku 2018) (poznámka 2.2 ?Zostatky v bankách, investície do cennych papierov, zahrani?né úvery a ostatné zahrani?né aktíva, a poh?adávky vo?i rezidentom eurozóny v cudzej mene“, poznámka 4 ?Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách“ a poznámka 6.2 ?Ostatné finan?né aktíva“).

Táto polo?ka okrem toho zah?ňa aj a) ?asovo rozlí?ené vynosy zo spolo?nych projektov Eurosystému (poznámka 27 ?Ostatné vynosy"), b) r?zne náklady budúcich období a c) ?asovo rozlí?ené úrokové vynosy z ostatnych finan?nych aktív a pasív.

Poznámka 6.5 – Ostatné

K 31. decembru 2019 táto polo?ka dosahovala 2 221 mil. € (2 039 mil. € v roku 2018) a pozostávala hlavne z ?asovo rozlí?eného predbe?ného rozdelenia zisku ECB vo vy?ke 1 431 mil. € (1 191 mil. € v roku 2018) (?Predbe?né rozdelenie zisku“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“ a poznámka 11.2 ?Ostatné záv?zky v rámci Eurosystému (?isté)“).

Sú?as?ou tejto polo?ky sú aj zostatky v hodnote 757 mil. € (567 mil. € v roku 2018) súvisiace s devízovymi swapovymi a forwardovymi transakciami nevyrovnanymi k 31. decembru 2019, ktoré vyplynuli z prepo?tu tychto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslu?nej meny platnej v súvahovy deň v porovnaní s eurovymi hodnotami, v ktorych boli tieto transakcie p?vodne zaú?tované (?Podsúvahové nástroje“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“).

K 31. decembru 2018 táto polo?ka zah?ňala 244 mil. €, ktoré zodpovedali poh?adávke z ro?nych poplatkov za doh?ad vo?i dohliadanym subjektom, ktoré im ECB vyfakturovala v decembri 2018 so splatnos?ou v januári 2019. Poplatky za doh?ad za rok 2019 boli vyfakturované v októbri 2019 so splatnos?ou v decembri 2019, v?aka ?omu bola v???ina vybratá v tom istom finan?nom roku.

Poznámka 7 – Bankovky v obehu

Táto polo?ka pozostáva z podielu ECB (8 %) na celkovom objeme eurovych bankoviek v obehu (?Bankovky v obehu“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“) a k 31. decembru 2019 dosahovala 103 420 mil. € (98 490 mil. € v roku 2018).

Poznámka 8 – Ostatné záv?zky vo?i úverovym in?titúciám eurozóny v eurách

Centrálne banky Eurosystému m??u pri p??i?kách cennych papierov v rámci programu PSPP akceptova? hotovostny kolaterál bez potreby jeho reinvestície. Tieto operácie v prípade ECB vykonáva ?pecializovaná in?titúcia.

K 31. decembru 2019 predstavovala nesplatená hodnota takychto p??i?iek cennych papierov poskytnutych úverovym in?titúciám v eurozóne v rámci programu PSPP 1 325 mil. € (1 399 mil. € v roku 2018). Prijaty hotovostny kolaterál bol prevedeny na ú?ty systému TARGET2. Ke??e táto hotovos? zostala ku koncu roka neinvestovaná, tieto transakcie boli vykázané v súvahe (?Reverzné transakcie“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“).[31]

Poznámka 9 – Záv?zky vo?i ostatnym rezidentom eurozóny v eurách

Poznámka 9.1 – Ostatné záv?zky

K 31. decembru 2019 táto polo?ka predstavovala 20 466 mil. € (9 152 mil. € v roku 2018). Zah?ňa i vklady Európskeho nástroja finan?nej stability (EFSF) a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM). V súlade s ?lánkom 21 ?tatútu ESCB m??e ECB p?sobi? ako finan?ny zástupca pre in?titúcie, orgány, úrady alebo agentúry únie, ústredné vlády, iné úrady ?tátnej, regionálnej a miestnej správy, iné verejnoprávne orgány a verejné podniky ?lenskych ?tátov.

Táto polo?ka zah?ňa aj vklady a finan?né prostriedky prijaté ECB a uskuto?nené ú?astníkmi systému EURO1 a RT1[32] alebo v ich mene, ktoré sa pou?ívajú ako záru?ny fond v súvislosti so systémom EURO1 alebo na podporu vyrovnania v systéme RT1.

Poznámka 10 – Záv?zky vo?i nerezidentom eurozóny v eurách

K 31. decembru 2019 táto polo?ka predstavovala 7 245 mil. € (10 361 mil. € v roku 2018). Najv???ou sú?as?ou bola suma vo vy?ke 3 350 mil. € (3 682 mil. € v roku 2018) vyplyvajúca zo stálej vzájomnej menovej dohody s Federálnou rezervnou bankou v New Yorku. Federálny rezervny systém v rámci tejto dohody poskytuje ECB prostriedky v americkych dolároch prostredníctvom swapovych transakcií s cie?om sprístupni? krátkodobé dolárové zdroje protistranám Eurosystému. ECB zároveň uskuto?ňuje priebe?né swapové transakcie s národnymi centrálnymi bankami krajín eurozóny, ktoré takto získané zdroje vyu?ívajú na operácie na dodanie likvidity v americkych dolároch s protistranami Eurosystému formou reverznych transakcií. Priebe?né swapové transakcie vedú k vzniku zostatkov v rámci Eurosystému medzi ECB a národnymi centrálnymi bankami (poznámka 11.2 ?Ostatné záv?zky v rámci Eurosystému (?isté)“). Swapové transakcie s Federálnym rezervnym systémom a národnymi centrálnymi bankami krajín eurozóny tie? vedú k vzniku forwardovych poh?adávok a záv?zkov, ktoré sa evidujú na podsúvahovych ú?toch (poznámka 19 ?Devízové swapové a forwardové transakcie“).

Sú?as?ou tejto polo?ky je aj suma 3 271 mil. € (4 619 mil. € v roku 2018) predstavujúca zostatky národnych centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny vedené v ECB, ktoré vyplyvajú z transakcií spracovanych prostredníctvom systému TARGET2, resp. sú ich protipolo?kou. K poklesu tychto zostatkov v roku 2019 do?lo v d?sledku platieb nerezidentov eurozóny rezidentom eurozóny.

Zostávajúcu ?as? tejto polo?ky tvorí suma 625 mil. € (2 059 mil. € v roku 2018) vyplyvajúca z nevyrovnanych p??i?iek cennych papierov v rámci programu PSPP poskytnutych nerezidentom eurozóny, pri ktorych bol prijaty hotovostny kolaterál prevedeny na ú?ty v systéme TARGET2 (poznámka 8 ?Ostatné záv?zky vo?i úverovym in?titúciám eurozóny v eurách“).

Poznámka 11 – Záv?zky v rámci Eurosystému

Poznámka 11.1 – Záv?zky z prevodu devízovych rezerv

Túto polo?ku tvoria záv?zky vo?i národnym centrálnym bankám krajín eurozóny v d?sledku prevodu devízovych rezerv do ECB pri vstupe tychto krajín do Eurosystému. Pod?a ?lánku 30.2 ?tatútu ESCB sa tieto príspevky stanovujú v pomere k podielom národnych centrálnych bánk na upísanom základnom imaní ECB. Na základe pravidelnej p??ro?nej úpravy vá?enych podielov národnych centrálnych bánk v k?ú?i na upisovanie základného imania ECB k 1. januáru 2019 sa vá?ené podiely národnych centrálnych bánk krajín eurozóny na upísanom základnom imaní ECB zní?ili (poznámka 15 ?Základné imanie a rezervy“). Vysledkom bol pokles tychto záv?zkov o 448 mil. € na 40 344 mil. € uvedeny v nasledujúcej tabu?ke.

Tieto záv?zky sú úro?ené denne aktuálnou hrani?nou úrokovou sadzbou tendrov hlavnych refinan?nych operácií Eurosystému upravenou tak, aby zoh?adňovala nulovú návratnos? zlo?ky zlata (poznámka 22.3 ?úro?enie poh?adávok národnych centrálnych bánk z prevedenych devízovych rezerv“).

Poznámka 11.2 – Ostatné záv?zky v rámci Eurosystému (?isté)

V roku 2019 túto polo?ku tvorili zostatky národnych centrálnych bánk krajín eurozóny vo?i ECB v rámci systému TARGET2 a poh?adávka národnych centrálnych bánk krajín eurozóny z predbe?ného rozdelenia zisku ECB (?Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému“ a ?Predbe?né rozdelenie zisku“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“).

Pokles ?istého záv?zku v systéme TARGET2 bol predov?etkym vysledkom a) nárastu vkladov prijatych ECB v úlohe finan?ného zástupcu (poznámka 9 ?Záv?zky vo?i ostatnym rezidentom eurozóny v eurách“), b) úrokovych vynosov z cennych papierov dr?anych na ú?ely menovej politiky a c) splácania cennych papierov nakúpenych v rámci programu SMP a prvych dvoch programov nákupu krytych dlhopisov, zú?tovanych prostredníctvom ú?tov v systéme TARGET2. Vplyv tychto faktorov bol ?iasto?ne kompenzovany a) ?istym nákupom v rámci programu APP, zú?tovanym prostredníctvom ú?tov v systéme TARGET2, b) vyplatením podielov na zisku ECB za rok 2018, c) poklesom prijatého hotovostného kolaterálu pri p??i?kách cennych papierov z programu PSPP (poznámka 8 ?Ostatné záv?zky vo?i úverovym in?titúciám eurozóny v eurách“ a poznámka 10 ?Záv?zky vo?i nerezidentom eurozóny v eurách“) a d) vyrovnania platieb rezidentov eurozóny nerezidentom eurozóny v systéme TARGET2 (poznámka 10 ?Záv?zky vo?i nerezidentom eurozóny v eurách“).

Pozície v systéme TARGET2, s vynimkou zostatkov vyplyvajúcich z priebe?nych swapovych transakcií v spojitosti s operáciami na dodanie likvidity v americkych dolároch, sa úro?ia denne aktuálnou hrani?nou úrokovou sadzbou tendrov hlavnych refinan?nych operácií Eurosystému.

Poznámka 12 – Ostatné záv?zky

Poznámka 12.1 – Rozdiely z precenenia podsúvahovych nástrojov

Túto polo?ku tvoria zmeny ocenenia devízovych swapovych a forwardovych transakcií nevyrovnanych k 31. decembru 2019 (poznámka 19 ?Devízové swapové a forwardové transakcie“). Zmeny ocenenia vo vy?ke 709 mil. € (641 mil. € v roku 2018) sú vysledkom prepo?tu tychto transakcií na ich ekvivalent v eurách vymennym kurzom platnym v súvahovy deň v porovnaní s eurovymi hodnotami vyplyvajúcimi z prepo?tu tychto transakcií priemernou cenou príslu?nej cudzej meny v ten isty deň (?Podsúvahové nástroje“ a ?Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“).

Poznámka 12.2 – ?asové rozlí?enie a príjmy budúcich období

K 31. decembru 2018 túto polo?ku tvorili nasledujúce zlo?ky:

Poznámka 12.3 – Ostatné

K 31. decembru 2019 táto polo?ka dosahovala 2 188 mil. € (1 178 mil. € v roku 2018). Jej sú?as?ou boli zostatky vo vy?ke 662 mil. € (580 mil. € v roku 2018) súvisiace s devízovymi swapovymi a forwardovymi transakciami nevyrovnanymi k 31. decembru 2019 (poznámka 19 ?Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zostatky vyplynuli z prepo?tu tychto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslu?nej meny platnej v súvahovy deň v porovnaní s eurovymi hodnotami, v ktorych boli tieto transakcie p?vodne zaú?tované (?Podsúvahové nástroje“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“).

Táto polo?ka zah?ňala aj záv?zok z nájmu vo vy?ke 232 mil. € vyplyvajúci zo zavedenia novych pravidiel ú?tovania nájmov s platnos?ou od 1. januára 2019 (?Nájom“ a ?Zmeny ú?tovnych pravidiel“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“).

Táto polo?ka zah?ňa aj ?isty záv?zok ECB zo stanovenych dávok v súvislosti s dávkami po skon?ení pracovného pomeru a ostatnymi dlhodobymi dávkami zamestnancov a ?lenov Vykonnej rady a ?lenov Rady pre doh?ad, ktorí sú zamestnancami ECB. Zahrnuté sú aj dávky vyplyvajúce z ukon?enia pracovného pomeru zamestnancov ECB.

Dávky ECB po skon?ení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplyvajúce z ukon?enia pracovného pomeru

Súvaha
V súvislosti s dávkami po skon?ení pracovného pomeru, ostatnymi dlhodobymi zamestnaneckymi dávkami a dávkami vyplyvajúcimi z ukon?enia pracovného pomeru zamestnancov boli v súvahe vykázané tieto sumy:

V st?pcoch ozna?enych ?Rady“ sa uvádzajú hodnoty za Vykonnú radu a Radu pre doh?ad.

V roku 2019 sú?asná hodnota záv?zku zo stanovenych dávok vo?i zamestnancom vo vy?ke 2 497 mil. € (1 608 mil. € v roku 2018) zah?ňala nefinancované dávky vo vy?ke 323 mil. € (226 mil. € v roku 2018) súvisiace s ned?chodkovymi dávkami po skon?ení pracovného pomeru, ostatnymi dlhodobymi dávkami a dávkami vyplyvajúcimi z ukon?enia pracovného pomeru. Sú?asná hodnota záv?zku zo stanovenych dávok vo?i ?lenom Vykonnej rady a ?lenom Rady pre doh?ad vo vy?ke 39 mil. € (29 mil. € v roku 2018) sa vz?ahuje vylu?ne na nefinancované opatrenia zabezpe?ujúce dávky po skon?ení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky.

Precenenia ?istého záv?zku ECB zo stanovenych dávok po skon?ení pracovného pomeru sú v súvahe vykázané v pasívnej polo?ke ?ú?ty precenenia“. V roku 2019 straty z precenenia v rámci tejto pasívnej polo?ky dosiahli 749 mil. € (129 mil. € v roku 2018) (poznámka 14 ?ú?ty precenenia“).

Zmeny záv?zku zo stanovenych dávok, aktív programu a vysledkov precenenia
Zmeny sú?asnej hodnoty záv?zku zo stanovenych dávok:

V st?pcoch ozna?enych ?Rady“ sa uvádzajú hodnoty za Vykonnú radu a Radu pre doh?ad.
1) ?istá hodnota zah?ňa povinné odvody a prevody do/z programov zabezpe?enia. Povinné odvody zamestnancov predstavujú 7,4 % a povinné odvody ECB 20,7 % základného platu.

Celkové straty z precenenia vo vy?ke 763 mil. € zo záv?zku zo stanovenych dávok v roku 2019 boli sp?sobené predov?etkym zní?ením diskontnej sadzby z 2,3 % v roku 2018 na 1,2 % v roku 2019. ?al?ím zdrojom strát z precenenia je uplatnenie novych tabuliek úmrtnosti a v men?ej miere i empirické úpravy v d?sledku rozdielov medzi poistno-matematickymi predpokladmi z predchádzajúceho roka a skuto?nymi vysledkami.

Vy?ka vyplatenych dávok v roku 2019 klesla na 24 mil. € (46 mil. € v roku 2018), najm? v d?sledku ni??ích jednorazovych platieb zamestnancom prijatym do programu podpory kariérnych zmien. Tento program bol zavedeny v roku 2017 pre dlhodobych zamestnancov na podporu dobrovo?nej zmeny kariéry mimo ECB za vopred stanovenych podmienok.

Zmeny reálnej hodnoty aktív programu v rámci piliera so stanovenymi dávkami v prípade zamestnancov (v roku 2019):

Zisky z precenenia aktív programu v roku 2019 odzrkad?ovali skuto?nos?, ?e skuto?ny vynos na jednotky fondov bol podstatne vy??í ne? odhadované úrokové vynosy z aktív programu.

Zmeny vysledkov precenenia v roku 2019:

Vykaz ziskov a strát
Vo vykaze ziskov a strát boli v roku 2019 vykázané tieto sumy:

V st?pcoch ozna?enych ?Rady“ sa uvádzajú hodnoty za Vykonnú radu a Radu pre doh?ad.

Celkové straty z precenenia ostatnych dlhodobych dávok a dávok vyplyvajúcich z ukon?enia pracovného pomeru vykázané priamo vo vykaze ziskov a strát v roku 2019 predstavovali 18 mil. €. V???ina tejto sumy sa vz?ahovala na ostatné dlhodobé dávky a bola sp?sobená predov?etkym poklesom diskontnej sadzby z 2,3 % v roku 2018 na 1,2 % v roku 2019.

Náklady sú?asnej slu?by sa v roku 2019 zní?ili na 92 mil. € (98 mil. € v roku 2018), najm? v d?sledku zvy?enia diskontnej sadzby z 2,1% v roku 2017 na 2,3 % v roku 2018.[33]

Základné predpoklady
Pri tvorbe ocenení uvedenych v tejto poznámke nezávislí poistní matematici vychádzali z predpokladov schválenych Vykonnou radou na ú?ely ú?tovania a vykazovania. Na vypo?et záv?zkov v rámci dávok po skon?ení pracovného pomeru a inych dlhodobych dávok boli pou?ité tieto hlavné predpoklady:

1) Tieto predpoklady boli pou?ité na vypo?et záv?zku ECB zo stanovenych dávok, ktory je financovany aktívami s kapitálovou garanciou.
2) Zoh?adnené sú tie? prípadné individuálne zvy?enia miezd do vy?ky 1,8 % ro?ne, v závislosti od veku ú?astníkov d?chodkového programu.
3) V súlade s pravidlami d?chodkového programu ECB sa d?chodky ka?doro?ne zvy?ujú. Ak je miera v?eobecnej úpravy miezd zamestnancov ECB ni??ia ako miera inflácie, zvy?enie d?chodkov bude zodpoveda? v?eobecnej úprave miezd. Ak je miera v?eobecnej úpravy miezd vy??ia ako miera inflácie, zvy?enie d?chodkov sa ur?í na základe v?eobecnej úpravy miezd, za predpokladu, ?e finan?ná pozícia d?chodkovych programov ECB takéto zvy?enie umo?ňuje.

Dobrovo?né príspevky zamestnancov v rámci piliera so stanovenymi odvodmi v roku 2019 dosiahli 171 mil. € (140 mil. € v roku 2018). Tieto príspevky sa investujú do aktív programu a zároveň vytvárajú zodpovedajúci záv?zok rovnakej hodnoty.

Poznámka 13 – Rezervy

Túto polo?ku tvoria predov?etkym rezervy na krytie finan?nych rizík. V roku 2019 bola roz?írená na krytie v?etkych finan?nych rizík (t. j. trhového, likviditného a kreditného rizika). Dovtedy kryla len kurzové, úrokové a kreditné riziká a riziká vyplyvajúce z vyvoja ceny zlata.

Rezerva na krytie finan?nych rizík sa pou?ije na krytie budúcich realizovanych a nerealizovanych strát, v rozsahu, ktory Rada guvernérov uzná za potrebny.. Vy?ka a priebe?ná potreba tejto rezervy sa ka?doro?ne prehodnocuje pod?a toho, ako ECB hodnotí svoju expozíciu tymto rizikám a po zoh?adnení viacerych ?al?ích faktorov. Vy?ka rezervy, spolu s prostriedkami vedenymi vo v?eobecnom rezervnom fonde, nesmie prekro?i? hodnotu základného imania ECB splateného národnymi centrálnymi bankami krajín eurozóny.

Vzh?adom na i) zní?enie vá?enych podielov národnych centrálnych bánk krajín eurozóny na upísanom základnom imaní ECB v nadv?znosti na p??ro?nú úpravu k?ú?a na upisovanie základného imania ECB k 1. januáru 2019 (poznámka 15 ?Základné imanie a rezervy“), ako aj vzh?adom na ii) vysledky posúdenia miery vystavenia ECB finan?nym rizikám, sa Rada guvernérov rozhodla 31. decembra 2019 z rezervy ECB na krytie finan?nych rizík uvo?ni? 84 mil. €, aby dodr?ala jej maximálnu povolenú vy?ku. K 31. decembru 2019 tak rezerva na krytie finan?nych rizík predstavovala 7 536 mil. €, ?o zodpovedá hodnote základného imania ECB splateného národnymi centrálnymi bankami krajín eurozóny k danému dátumu.

Poznámka 14 – ú?ty precenenia

Táto polo?ka pozostáva najm? zo zostatkov z precenenia vyplyvajúcich z nerealizovanych ziskov z aktív a pasív a podsúvahovych nástrojov (?ú?tovanie vynosov“, ?Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“, ?Cenné papiere“ a ?Podsúvahové nástroje“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“). Zah?ňa aj precenenia ?istého záv?zku ECB zo stanovenych dávok v súvislosti s dávkami vyplácanymi po skon?ení pracovného pomeru (?Dávky ECB po skon?ení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplyvajúce z ukon?enia pracovného pomeru“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“ a poznámka 12.3 ?Ostatné“).

Nárast vy?ky ú?tov precenenia sp?sobil predov?etkym nárast ceny zlata a oslabenie eura vo?i americkému doláru a japonskému jenu v roku 2019.

Na koncoro?né precenenie boli pou?ité tieto vymenné kurzy:

Poznámka 15 – Základné imanie a rezervy

Poznámka 15.1 – Základné imanie

Zmena k?ú?a na upisovanie základného imania ECB
Pod?a ?lánku 29 ?tatútu ESCB sa vá?ené podiely národnych centrálnych bánk v k?ú?i na upisovanie základného imania ECB ka?dych p?? rokov upravujú[34] na základe podielov príslu?nych ?lenskych ?tátov na celkovom po?te obyvate?ov a hrubom domácom produkte Eú, zoh?adňovanych rovnym dielom.[35] K ?tvrtej úprave tohto druhu od zalo?enia ECB do?lo 1. januára 2019, pri?om podiely národnych centrálnych bánk boli upravené nasledovne:

Splatené základné imanie ECB
Upísané základné imanie ECB predstavuje 10 825 mil. €. V nadv?znosti na p??ro?nú úpravu k?ú?a na upisovanie základného imania ECB boli vá?ené podiely národnych centrálnych bánk krajín eurozóny (s plne splatenymi podielmi) na upísanom základnom imaní ECB zní?ené o 0,7739 percentuálneho bodu, zatia? ?o podiely národnych centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny (ktoré splácajú len 3,75 % svojich upísanych podielov) sa v rovnakej miere zvy?ili. V d?sledku toho sa splatené základné imanie ECB k 1. januáru 2019 zní?ilo o 81 mil. € na 7 659 mil. €:


2.5 Podsúvahové nástroje

Poznámka 16 – Programy po?i?iavania cennych papierov

V rámci správy vlastnych zdrojov ECB uzavrela dohodu o programe po?i?iavania cennych papierov, na základe ktorej ?pecializovaná in?titúcia v mene ECB poskytuje p??i?ky cennych papierov.

V súlade s rozhodnutiami Rady guvernérov okrem toho ECB umo?nila po?i?iavanie svojich cennych papierov nadobudnutych v rámci prvého, druhého a tretieho programu CBPP, ako aj cennych papierov nakúpenych v rámci programu nákupu aktív verejného sektora a cennych papierov nakúpenych v rámci programu pre trhy s cennymi papiermi, ktoré sú zároveň akceptovate?né v rámci programu nákupu aktív verejného sektora.[36]

Pokia? tieto p??i?ky cennych papierov nie sú realizované s uplatnením hotovostného kolaterálu, ktory ku koncu roka zostáva neinvestovany, zaznamenajú sa v podsúvahovych ú?toch.[37] K 31. decembru 2019 dosahovali nevyrovnané p??i?ky cennych papierov 10 076 € mil. € (9 646 mil. € v roku 2018). Z tejto sumy sa 5 502 mil. € (4 440 mil. € v roku 2018) vz?ahovalo na poskytnuté p??i?ky cennych papierov dr?anych na ú?ely menovej politiky.

Poznámka 17 – úrokové futures

K 31. decembru 2019 boli nevyrovnané nasledujúce devízové transakcie, vykázané v koncoro?nych trhovych cenách:

Tieto transakcie sa uskuto?nili v rámci správy devízovych rezerv ECB.

Poznámka 18 – úrokové swapy

K 31. decembru 2019 predstavovala celková hodnota nevyrovnanych úrokovych swapov v koncoro?nych trhovych cenách 703 mil. € (519 mil. € v roku 2018). Tieto transakcie sa uskuto?nili v rámci správy devízovych rezerv ECB.

Poznámka 19 – Devízové swapové a forwardové transakcie

Správa devízovych rezerv
Devízové swapové a forwardové transakcie boli v roku 2019 uskuto?nené v rámci správy devízovych rezerv ECB. K 31. decembru 2019 boli v spojitosti s tymito transakciami vykázané nasledujúce poh?adávky a záv?zky (v koncoro?nych kurzoch):

Operácie na dodanie likvidity
Poh?adávky a záv?zky denominované v americkych dolároch s dátumom vyrovnania v roku 2019 vznikli v súvislosti s poskytovaním likvidity v americkych dolároch protistranám Eurosystému (poznámka 10 ?Záv?zky vo?i nerezidentom eurozóny v eurách“).

Poznámka 20 – Správa prijímanych a poskytovanych úverov

ECB v roku 2019 na?alej niesla zodpovednos? za správu prijímanych a poskytovanych úverov Eú v rámci strednodobej finan?nej pomoci, Európskeho finan?ného stabiliza?ného mechanizmu a úverovej dohody s Gréckom, ako aj za správu platieb v rámci dvoch úverov EFSF. V roku 2019 ECB spracovávala platby súvisiace s tymito operáciami, ako aj úhrady ?lenskych podielov na upísanom schválenom základnom kapitáli Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

Poznámka 21 – Podmienené záv?zky z prebiehajúcich súdnych konaní

Proti ECB a ?al?ím in?titúciám Eú bolo podanych viacero ?al?b zo strany viacerych vkladate?ov, akcionárov a majite?ov dlhopisov cyperskych úverovych in?titúcií. Navrhovatelia tvrdia, ?e v d?sledku krokov, ktoré pod?a nich viedli k re?trukturalizácii tychto úverovych in?titúcií v rámci programu finan?nej pomoci pre Cyprus, utrpeli finan?né straty. Dva prípady v roku 2018 zamietol V?eobecny súd Eú v podstate konania, pri?om proti tymto rozsudkom je v sú?asnosti podané odvolanie na Súdnom dvore Eú. Tieto udalosti nadv?zujú na súdne príkazy vydané V?eobecnym súdom v roku 2014, ktory vyhlásil dvanás? podobnych prípadov za plne neprípustné, a rozsudky Súdneho dvora v nadv?znosti na súvisiace odvolania, ktory v roku 2016 bu? potvrdil neprípustnos? ?al?b alebo rozhodol v prospech ECB. ú?as? ECB na procese vedúcom k uzavretiu programu finan?nej pomoci bola obmedzená na poskytovanie technickej podpory v zmysle Zmluvy o ESM v sú?innosti s Európskou komisiou a vydanie nezáv?zného stanoviska k návrhu cyperského zákona o rie?ení krízovych situácií. Tieto ?aloby by preto nemali ECB sp?sobi? ?iadne straty.


2.6 Poznámky k vykazu ziskov a strát

Poznámka 22 – ?isté úrokové vynosy

Poznámka 22.1 – úrokové vynosy z devízovych rezerv

Táto polo?ka zah?ňa úrokové vynosy z ?istych devízovych rezerv ECB po odpo?ítaní úrokovych nákladov:

Celkovy nárast ?istych úrokovych vynosov v roku 2019 sp?sobili predov?etkym vy??ie úrokové vynosy z portfólia v americkych dolároch. K ich nárastu prispelo aj zhodnocovanie amerického dolára vo?i euru.

Poznámka 22.2 – úrokové vynosy z pride?ovania eurovych bankoviek v rámci Eurosystému

Táto polo?ka pozostáva z úrokovych vynosov z podielu ECB vo vy?ke 8 % na celkovom objeme eurovych bankoviek v obehu (?Bankovky v obehu“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“ a poznámka 5.1 ?Poh?adávky súvisiace s pride?ovaním eurovych bankoviek v rámci Eurosystému“). V roku 2019 boli tieto úrokové vynosy nulové vzh?adom na skuto?nos?, ?e úroková sadzba pre hlavné refinan?né operácie zostala na úrovni 0 % v priebehu celého roka.

Poznámka 22.3 – úro?enie poh?adávok NCB z prevedenych devízovych rezerv

Túto polo?ku tvorí úro?enie poh?adávok národnych centrálnych bánk krajín eurozóny z devízovych rezerv prevedenych do ECB (poznámka 11.1 ?Záv?zky z prevodu devízovych rezerv“). V roku 2019 bolo úro?enie nulové vzh?adom na skuto?nos?, ?e úroková sadzba pre hlavné refinan?né operácie bola na úrovni 0 % v priebehu celého roka.

Poznámka 22.4 – Ostatné úrokové vynosy a ostatné úrokové náklady

Ostatné úrokové vynosy a ostatné úrokové náklady v roku 2019:

1) ?isté úrokové vynosy ECB z gréckych ?tátnych dlhopisov nakúpenych v rámci programu SMP dosiahli 94 mil. € (127 mil. € v roku 2018).

Poznámka 23 – Realizované zisky/straty z finan?nych operácií

?isté realizované zisky/straty z finan?nych operácií v roku 2019:

?isté realizované zisky/straty zah?ňajú realizované zisky a straty z cennych papierov, úrokovych futures a úrokovych swapov. ?isté realizované cenové zisky v roku 2019 tvorili najm? realizované cenové zisky v dolárovom portfóliu v d?sledku ni??ích vynosov z cennych papierov v americkych dolároch v porovnaní s rokom 2018.

Poznámka 24 – Zní?enie hodnoty finan?nych aktív a pozícií

Zní?enie hodnoty finan?nych aktív a pozícií v roku 2019:

Trhová hodnota viacerych cennych papierov v portfóliu vlastnych zdrojov a v dolárovom portfóliu koncom roka 2019 klesla popri náraste zodpovedajúcich vynosov. Vysledkom boli koncoro?né nerealizované cenové straty.

Poznámka 25 – ?isté vynosy/náklady na poplatky a provízie

V roku 2019 príjmy v tejto polo?ke predstavovali najm? poplatky za doh?ad a administratívne sankcie ulo?ené dohliadanym subjektom za nedodr?iavanie bankovych predpisov Eú o prudenciálnych po?iadavkách (vrátane rozhodnutí doh?adu ECB). Náklady predstavovali najm? poplatky za úschovu.

Vynosy a náklady súvisiace s vykonom úloh doh?adu
ECB ú?tuje dohliadanym subjektom ro?né poplatky na pokrytie nákladov spojenych s vykonom svojich úloh v oblasti doh?adu. V apríli 2019 ECB oznámila, ?e objem ro?nych poplatkov za doh?ad v roku 2019 dosiahne 576 mil. €. Táto suma vychádzala z odhadovanych ro?nych nákladov na úlohy doh?adu za rok 2019 vo vy?ke 559 mil. €, po zoh?adnení i) schodku poplatkov za doh?ad prenesenych z poplatkového obdobia 2018 vo vy?ke 15 mil. € a ii) poplatkov vrátenych jednotlivym bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia[38] vo vy?ke 2 mil. €.

Na základe skuto?nych nákladov ECB na vykon úloh spojenych s bankovym doh?adom vynosy z poplatkov za doh?ad za rok 2019 predstavovali 537 mil. €. Vysledny prebytok v hodnote 22 mil. € vyplyvajúci z rozdielu medzi odhadovanymi (559 mil. €) a skuto?nymi nákladmi (537 mil. €) za rok 2019 je vykázany v polo?ke ??asové rozlí?enie a príjmy budúcich období“ (poznámka 12.2 ??asové rozlí?enie a príjmy budúcich období“). O tento prebytok sa zní?i celkovy objem poplatkov ú?tovanych za rok 2020, ktoré sa po zavedení sp?tnej fakturácie pod?a revidovaného poplatkového rámca[39] budú fakturova? v roku 2021.

ECB má tie? v prípade neplnenia záv?zkov vyplyvajúcich z bankovych predpisov Eú o prudenciálnych po?iadavkách (vrátane rozhodnutí doh?adu ECB) právomoc uklada? dohliadanym subjektom administratívne sankcie. Takto vzniknuté príjmy sa pri vypo?te ro?nych poplatkov za doh?ad neberú do úvahy. Namiesto toho sa ú?tujú ako vynosy vo vykaze ziskov a strát ECB a rozde?ujú národnym centrálnym bankám krajín eurozóny v rámci rozde?ovania zisku ECB. V roku 2019 dosiahol príjem zo sankcií ulo?enych dohliadanym subjektom 7 mil. €.

Vynosy ECB súvisiace s vykonom úloh doh?adu v roku 2019:

Náklady spojené s bankovym doh?adom súvisia s vykonom priameho doh?adu nad vyznamnymi subjektmi, monitorovaním doh?adu nad menej vyznamnymi subjektmi a plnením horizontálnych úloh a ?pecializovanych slu?ieb. Ich sú?as?ou sú tie? náklady spojené s podpornymi slu?bami, ktoré ECB potrebuje pri plnení úloh v oblasti doh?adu, ako je prevádzka priestorov, riadenie ?udskych zdrojov, administratívne slu?by, rozpo?et a kontroling, ú?tovníctvo, právne slu?by, komunikácia a prekladate?ské slu?ieb, interny audit, ?tatistické slu?by a slu?by IT.

V roku 2019 boli celkové skuto?né náklady súvisiace s úlohami ECB v oblasti doh?adu, kryté ro?nymi poplatkami za doh?ad, nasledovné:

Vy??í priemerny po?et zamestnancov bankového doh?adu ECB viedol k zodpovedajúcemu nárastu v polo?ke platov a dávok. Vy??í po?et zamestnancov viedol aj k nárastu nákladov spojenych s prevádzkou budov, zatia? ?o pokles inych prevádzkovych nákladov bol sp?sobeny najm? ni??ími konzulta?nymi nákladmi v spojitosti s úlohami v oblasti doh?adu, predov?etkym s cielenych hodnotením internych modelov (Targeted Review of Internal Models – TRIM), ktoré bude ukon?ené v roku 2020.

Poznámka 26 – Vynosy z akcií a podielovych ú?astí

V tejto polo?ke sú vykázané dividendy z akcií ECB v Banke pre medzinárodné zú?tovanie (BIS) (poznámka 6.2 ?Ostatné finan?né aktíva“).

Poznámka 27 – Ostatné vynosy

R?zne ostatné vynosy v priebehu roka 2019 pochádzali najm? z príspevkov národnych centrálnych bánk krajín eurozóny na krytie nákladov ECB súvisiacich so spolo?nymi projektmi Eurosystému.

Poznámka 28 – Personálne náklady

Personálne náklady v roku 2019:

1) Systém platov a prídavkov v zásade vychádza zo systému odmeňovania Európskej únie a je s ním porovnate?ny.

Priemerny po?et zamestnancov vyjadreny ako ekvivalent po?tu zamestnancov na plny úv?zok[40] predstavoval 3 770 (3 546 v roku 2018), z toho 349 v riadiacich funkciách (337 v roku 2018).

Nárast personálnych nákladov v roku 2019 zaprí?inil predov?etkym vy??í priemerny po?et zamestnancov ECB a vy??ie náklady na ostatné dlhodobé dávky, najm? v d?sledku ni??ej diskontnej sadzby pou?itej pri poistno-matematickom ocenení na konci roka 2019 (poznámka 12.3 ?Ostatné“).

Odmeňovanie ?lenov Vykonnej rady a Rady pre doh?ad
?lenovia Vykonnej rady a ?lenovia Rady pre doh?ad zamestnaní v ECB poberajú základny plat a prídavky na byvanie a reprezentáciu. Prezident ECB má namiesto prídavku na byvanie k dispozícii rezidenciu. Pod?a podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky m??u ma? ?lenovia oboch rád v závislosti od svojho stavu nárok na príspevok na domácnos?, detské prídavky a ?kolné. Plat podlieha zdaneniu v prospech Eú, ako aj zrá?kam odvodov na d?chodkové, zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery. Prídavky sú nezdanite?né a nezapo?ítavajú sa do nároku na d?chodok.

?lenom Vykonnej rady a ?lenom Rady pre doh?ad zamestnanym v ECB (t. j. okrem zástupcov vnútro?tátnych orgánov doh?adu) bol v roku 2019 vyplateny základny plat v nasledujúcej vy?ke:[41]

1) Celková suma nezah?ňa plat podpredsedu Rady pre doh?ad (Sabine Lautenschl?gerovej do februára 2019 a Yvesa Merscha od októbra 2019), ktory je vykázany spolu s platmi ostatnych ?lenov Vykonnej rady.

Celkovy objem prídavkov vyplatenych ?lenom oboch rád a odvodov ECB na ich zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery predstavoval 1 182 767 € (835 371 € v roku 2018). Byvalym ?lenom oboch rád sa po ur?itú dobu po odchode z funkcie vyplácajú prechodné platby. V roku 2019 tieto platby, súvisiace rodinné prídavky a odvody ECB na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery byvalych ?lenov oboch rád predstavovali 864 287 € (169 346 € v roku 2018). Nárast celkového objemu prídavkov a prechodnych platieb je sp?sobeny najm? vy??ím po?tom ?lenov rád prichádzajúcich resp. odchádzajúcich z ECB v roku 2019 v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

D?chodky, dávky po skon?ení pracovného pomeru a odvody na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery vyplácané byvalym ?lenom rád a ich závislym osobám dosiahli 1 848 157 € (3 047 064 € v roku 2018).[42] V roku 2019 táto suma obsahovala prevod do externého d?chodkového systému pri odchode do d?chodku jedného byvalého ?lena rady. V roku 2018 zah?ňala aj pau?álnu platbu byvalému ?lenovi rady pri odchode do d?chodku vyplatenú namiesto budúcich d?chodkovych platieb.

Poznámka 29 – Administratívne náklady

Táto polo?ka vo vy?ke 476 mil. € (525 mil. € v roku 2018) zah?ňa v?etky ostatné be?né náklady spojené s konzulta?nymi slu?bami, informa?nymi technológiami, údr?bou prevádzkovych priestorov, nákupom tovaru a materiálu spotrebnej povahy a ?al?ími slu?bami a dodávkami, ako aj náklady spojené so ?kolením, náborom, s?ahovaním a ubytovaním zamestnancov.

Jej pokles v roku 2019 bol sp?sobeny predov?etkym ni??ími nákladmi na nájom priestorov, agentúrny personál a externych konzultantov. Ni??ie náklady na nájom boli sp?sobené ú?tovaním budov s právom na u?ívanie v rámci súvahy (?Zmeny ú?tovnych pravidiel“ v ?asti 2.3 ?ú?tovné pravidlá“ a poznámka 6.1 ?Hmotné a nehmotné fixné aktíva“) a ú?tovaním súvisiacich nákladov ako odpisov.

Poznámka 30 – Slu?by súvisiace s vyrobou bankoviek

Tieto náklady sú spojené najm? s nákladmi na cezhrani?nú prepravu eurovych bankoviek medzi tla?iarňami bankoviek a národnymi centrálnymi bankami a nákladmi na dodanie novych bankoviek do národnych centrálnych bánk a medzi nimi v prípade nedostato?nych zásob bankoviek. Tieto náklady nesie centrálne ECB.


2.7 Udalosti po súvahovom dni

Poznámka 31 – úprava k?ú?a na upisovanie základného imania ECB po odchode Spojeného krá?ovstva z Eú

V d?sledku vystúpenia Spojeného krá?ovstva z Eú a následného odchodu Bank of England z ESCB boli vá?ené podiely ostatnych národnych centrálnych bánk v k?ú?i na upisovanie základného imania ECB s ú?innos?ou od 1. februára 2020 upravené nasledovne:

Vplyv na základné imanie ECB
ECB po odchode Bank of England z ESCB svoje upísané základné imanie ponechala nezmenené na úrovni 10 825 mil. €. Podiel Bank of England na upísanom základnom imaní ECB, ktory predstavoval 14,3 %, bol prerozdeleny medzi národné centrálne banky krajín eurozóny a ostatné národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny.

Splatené základné imanie ECB zostane v roku 2020 nezmenené na úrovni 7 659 mil. €, ke??e splateny podiel Bank of England vo vy?ke 58 mil. € pokryli ostatné národné centrálne banky. Národné centrálne banky krajín eurozóny uhradia zostatok svojich zvy?enych upísanych podielov na základnom imaní ECB po odchode Bank of England z ESCB v dvoch ro?nych splátkach. Splatené základné imanie ECB sa tak zvy?i zo 7 659 mil. € v roku 2020 na 8 270 mil. € v roku 2021 a 8 880 mil. € v roku 2022.

Vplyv na poh?adávky národnych centrálnych bánk zodpovedajúce devízovym rezervám prevedenym do ECB
Pod?a ?lánku 30.2 ?tatútu ESCB sa príspevky národnych centrálnych bánk v rámci prevodu devízovych rezerv do ECB ur?ujú v pomere k ich podielu na upísanom základnom imaní ECB. Vzh?adom na a) zvy?enie vá?enych podielov národnych centrálnych bánk krajín eurozóny (ktoré do ECB previedli svoje devízové rezervy) na upísanom základnom imaní ECB v d?sledku vystúpenia Bank of England z ESCB a b) rozhodnutie Rady guvernérov o zní?ení pomeru podielov národnych centrálnych bánk krajín eurozóny, ?ím celková vy?ka devízovych rezerv prevedenych národnymi centrálnymi bankami krajín eurozóny zostáva na rovnakej úrovni ako pred vystúpením Bank of England z ESCB, celková poh?adávka národnych centrálnych bánk zodpovedajúca devízovym rezervám prevedenym do ECB zostáva takmer nezmenená.


3 Správa nezávislého audítora

Na tejto strane ECB poskytuje neoficiálny preklad správy externého audítora ECB. V prípade rozdielov medzi jazykovymi verziami platí anglická verzia s podpisom Baker Tilly.


4 Poznámka k rozdeleniu zisku/alokácii strát

Táto poznámka nie je sú?as?ou finan?nych vykazov ECB za rok 2019.

V zmysle ?lánku 33 ?tatútu ESCB sa ?isty zisk ECB rozde?uje v tomto poradí:

  1. suma, ktorú ur?í Rada guvernérov a ktorá nesmie prekro?i? 20 % ?istého zisku, sa prevedie do v?eobecného rezervného fondu a? do vy?ky 100 % základného imania,
  2. zostávajúci ?isty zisk sa rozdelí medzi akcionárov ECB v pomere k ich splatenym podielom.[43]

Prípadnú stratu ECB m??e vyrovna? zo svojho v?eobecného rezervného fondu a v prípade potreby, na základe rozhodnutia Rady guvernérov, z menového príjmu za príslu?ny finan?ny rok v pomere a do vy?ky súm rozdelenych národnym centrálnym bankám krajín eurozóny pod?a ?lánku 32.5 ?tatútu ESCB.[44]

?isty zisk ECB za rok 2019 dosiahol 2 366 mil. €. Na základe rozhodnutia Rady guvernérov do?lo 31. januára 2020 k predbe?nému rozdeleniu zisku vo vy?ke 1 431 mil. € národnym centrálnym bankám krajín eurozóny. Rada guvernérov okrem toho rozhodla o rozdelení zostávajúceho zisku vo vy?ke 935 mil. € národnym centrálnym bankám krajín eurozóny.

? Európska centrálna banka 2020

Po?tová adresa 60640 Frankfurt am Main, Nemecko
Telefón +49 69 1344 0
Internetová stránka www.auexnv.com.cn

V?etky práva vyhradené. ?írenie na vzdelávacie a nekomer?né ú?ely je povolené, ak je uvedeny zdroj.

Vysvetlenie pojmov sa nachádza v glosári ECB (k dispozícii len v angli?tine).

HTML ISBN 978-92-899-4101-3, ISSN 2443-4892, doi:10.2866/74904, QB-BS-20-001-SK-Q


[1]Prípadné rozdiely medzi uvedenymi jednotlivymi a celkovymi hodnotami, resp. medzi percentami a absolútnymi hodnotami v rámci tohto dokumentu sú sp?sobené zaokrúhlením.
[2]Finan?né vykazy tvorí súvaha, vykaz ziskov a strát a súvisiace poznámky. ú?tovná závierka sa skladá z finan?nych vykazov, správy o ?innosti, správy audítora a poznámok k rozdeleniu zisku/alokácii strát.
[3]Protokol o ?tatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
[4]Program APP zah?ňa tretí program nákupu krytych dlhopisov (covered bond purchase programme – CBPP3), program nákupu cennych papierov krytych aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP), program nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP) a program nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme – CSPP). V rámci programu CSPP ECB cenné papiere nenakupuje. ?al?ie informácie o programe APP sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
[5]V roku 2019 celková hodnota eurovych bankoviek v obehu v rámci Eurosystému vzrástla o 5 % na 1 293 mld. €. Podiel ECB na celkovej hodnote eurovych bankoviek v obehu predstavuje 8 %. Tento podiel sa vykazuje pod polo?kami ?Bankovky v obehu“ a ?Poh?adávky v rámci Eurosystému“.
[6]Tla?ová správa z 12. septembra 2019 o rozhodnutiach Rady guvernérov.
[7]Amortizácia vychádza z ú?tovnej zásady, pod?a ktorej sa cenné papiere v priebehu ?asu a? do dátumu ich splatnosti preceňujú smerom nahor alebo nadol v závislosti od toho, ?i bola ich nákupná cena ni??ia alebo vy??ia ako ich nominálna hodnota. V rámci programu APP boli aktíva v priemere nakúpené s prémiou, preto sa ich ú?tovná hodnota – za inak nezmenenych ostatnych parametrov – v priebehu ?asu zni?uje.
[8]Tieto polo?ky tvoria aktíva zahrnuté do súvahovych polo?iek ?Poh?adávky vo?i nerezidentom eurozóny v cudzej mene – zostatky v bankách, investície do cennych papierov, zahrani?né úvery a ostatné zahrani?né aktíva“ a ?Poh?adávky vo?i rezidentom eurozóny v cudzej mene“.
[9]Náklady, ktoré ECB vznikajú pri plnení úloh doh?adu, sa hradia z ro?nych poplatkov za doh?ad ú?tovanych dohliadanym subjektom.
[10]Súvahová polo?ka ?ú?ty precenenia“ zah?ňa aj precenenia v súvislosti s dávkami po skon?ení pracovného pomeru.
[11]Vynosy ECB z eurovych bankoviek v obehu zah?ňajú úrokové vynosy ECB z úro?enia jej poh?adávok v rámci Eurosystému vo?i národnym centrálnym bankám v súvislosti s jej 8 % podielom na celkovom objeme eurovych bankoviek v obehu.
[12]Poplatky za doh?ad sú sú?as?ou polo?ky ?Ostatné vynosy a náklady“ (graf 11).
[13]ES sa definuje ako pravdepodobnostne vá?ená priemerná strata, ku ktorej dochádza v najhor?om (1-p) % zo scenárov, kde p ozna?uje úroveň spo?ahlivosti.
[14]?al?ie informácie o postupe modelovania rizík sú v dokumente ?The financial risk management of the Eurosystem monetary policy operations“, ECB, júl 2015.
[15]Opera?né riziko sa definuje ako riziko negatívneho vplyvu na financie, ?innos? alebo dobrú poves? v d?sledku ?udského faktora, neadekvátneho uplatňovania alebo zlyhania internych riadiacich a prevádzkovych postupov, zlyhania systémov, od ktorych sú tieto postupy závislé, alebo vonkaj?ích udalostí (napríklad prírodnych katastrof alebo vonkaj?ích útokov).
[16]?al?ie informácie o ?truktúre riadenia ECB sú uvedené na internetovej stránke ECB.
[17]Podrobné ú?tovné pravidlá ECB sú stanovené v rozhodnutí ECB (Eú) 2016/2247 z 3. novembra 2016 o ro?nej ú?tovnej závierke ECB (ECB/2016/35), (ú. v. Eú L 347, 20.12.2016, s. 1), v znení neskor?ích zmien. V záujme harmonizovaného ú?tovania a finan?ného vykazovania operácií Eurosystému toto rozhodnutie vychádza z usmernenia ECB (Eú) 2016/2249 z 3. novembra 2016 o právnom rámci pre ú?tovníctvo a finan?né vykazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34), (ú. v. Eú L 347, 20.12.2016, s. 37),v znení neskor?ích zmien. Tieto pravidlá, ktoré sa pod?a potreby pravidelne prehodnocujú a aktualizujú, sú v súlade s ustanoveniami ?lánku 26.4 ?tatútu ESCB, ktory vy?aduje harmonizovany prístup k pravidlám ú?tovania a finan?ného vykazovania operácií Eurosystému.
[18]V prípade administratívnych polo?iek ?asového rozlí?enia a rezerv sa uplatňuje minimálny limit 100 000 €.
[19]K 31. decembru 2019 boli do systému TARGET2 zapojené tieto národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny: Българска народна банка (Bulharská národná banka), Danmarks Nationalbank, Hrvatska narodna banka, Narodowy Bank Polski a Banca Na?ional? a Romaniei.
[20]Fond vytvoreny z dobrovo?nych odvodov ka?dého zamestnanca sa m??e vyu?i? pri odchode do d?chodku na zakúpenie doplnkového d?chodku, ktory sa od toho momentu zahrnie do záv?zku zo stanovenych dávok.
[22]?K?ú? na pride?ovanie bankoviek“ ur?uje percentuálne podiely po zoh?adnení podielu ECB na celkovej emisii eurovych bankoviek, pri?om podiely národnych centrálnych bánk na celkovej emisii sa ur?ujú na základe k?ú?a na upisovanie základného imania.
[25]Toto mno?stvo predstavuje 504,8 tony.
[26]Aktíva mínus pasíva v príslu?nej cudzej mene, ktoré podliehajú devízovému preceneniu. Sú sú?as?ou polo?iek ?Poh?adávky vo?i nerezidentom eurozóny v cudzej mene“, ?Poh?adávky vo?i rezidentom eurozóny v cudzej mene“, ??asové rozlí?enie a náklady budúcich období“, ?Rozdiely z precenenia podsúvahovych nástrojov“ (strana pasív) a ??asové rozlí?enie a príjmy budúcich období“, pri?om zoh?adňujú aj devízové forwardové a swapové transakcie zahrnuté v podsúvahovych polo?kách. Vplyv ziskov z precenenia finan?nych nástrojov v cudzej mene nie je zahrnuty.
[27]V rámci programu nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme - CSPP) ECB cenné papiere nenadobúda.
[28]Program APP pozostáva z tretieho programu nákupu krytych dlhopisov (CBPP3), ABSPP, PSPP a CSPP. ?al?ie informácie o programe APP sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
[29]Trhové hodnoty sú len orienta?né a sú odvodené z trhovych kotácií. V prípade nedostupnosti trhovych kotácií boli trhové ceny odhadnuté pomocou internych modelov Eurosystému.
[30]Od 16. marca 2016 je úroková sadzba Eurosystému v tendroch hlavnych refinan?nych operácií na úrovni 0,00 %.
[31]P??i?ky cennych papierov, ktoré na konci roka nevedú k neinvestovanému hotovostnému kolaterálu, sú vedené v podsúvahovych ú?toch (poznámka 16 ?Programy po?i?iavania cennych papierov“).
[32]EURO1 a RT1 sú platobné systémy prevádzkované spolo?nos?ou ABE Clearing S.A.S. à capital variable (EBA Clearing).
[33]Náklady sú?asnej slu?by sa odhadujú na základe diskontnej sadzby platnej v predchádzajúcom roku.
[34]Vá?ené podiely sa okrem toho upravujú v?dy pri zmene zlo?enia národnych centrálnych bánk, ktoré sa podie?ajú na základnom imaní ECB. Ide o národné centrálne banky ?lenskych ?tátov Eú.
[36]V rámci programu nákupu aktív podnikového sektora ECB cenné papiere nenakupuje, preto nemá v dr?be ?iadne súvisiace aktíva, ktoré by boli v rámci programu po?i?iavania cennych papierov k dispozícii.
[37]Ak ku koncu roka hotovostny kolaterál zostáva neinvestovany, tieto transakcie sa zaznamenávajú v súvahovych ú?toch (poznámka 8 ?Ostatné záv?zky vo?i úverovym in?titúciám eurozóny v eurách“ a poznámka 10 ?Záv?zky vo?i nerezidentom eurozóny v eurách“).
[39]Od poplatkového obdobia 2020 sa poplatky za doh?ad ECB budú po?íta? po skon?ení poplatkového obdobia v súlade s nariadením ECB (Eú) 2019/2155 z 5. decembra, ktorym sa mení nariadenie (EU) ?. 1163/2014 o poplatkoch za doh?ad (ECB/2019/37) (ú. v. Eú L 327, 17.12.2019, s. 70).
[40]Ekvivalent po?tu zamestnancov na plny úv?zok (FTE) je jednotka zodpovedajúca jednému zamestnancovi pracujúcemu na plny úv?zok po dobu jedného roka. Zamestnanci s pracovnymi zmluvami na dobu neur?itú a ur?itú a s krátkodobymi pracovnymi zmluvami a ú?astníci absolventského programu ECB sú zahrnutí v pomere k ich po?tu odpracovanych hodín. Uvedeny po?et zamestnancov zah?ňa aj zamestnancov na materskej alebo dlhodobej dovolenke, nezah?ňa v?ak zamestnancov na neplatenej dovolenke.
[41]Uvedené sumy sú v hrubom vyjadrení, t. j. pred zdanením v prospech Eú.
[42]?istá suma, ktorá sa ú?tuje vo vykaze ziskov a strát v súvislosti so systémami d?chodkového zabezpe?enia pre sú?asnych ?lenov Vykonnej rady a Rady pre doh?ad je uvedená v poznámke 12.3 ?Ostatné“.
[43]Národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny nemajú nárok na podiel na rozdelite?nom zisku ECB a nenesú zodpovednos? za krytie prípadnych strát ECB.
[44]Pod?a ?lánku 32.5 ?tatútu ESCB sa celkovy menovy príjem národnych centrálnych bánk rozde?uje medzi jednotlivé národné centrálne banky v pomere k ich splatenym podielom na základnom imaní ECB
北京pk赛车10官网 体彩超级大乐透开奖直播 广东快乐10分qq群 29选7风采走势图 内蒙古11选5爱彩乐 七乐彩开奖近300期 重庆快乐十分走势 德国赛车网站 股票涨跌的依据 幸运飞艇开奖直播 江苏十一选五基本走 河南十一选五单注多少钱 湖北30选5 山西快乐十分胆拖价格表 幸运11选5K线图 3D 球探007足球即时指数